Autor je bývalý veľvyslanec
Prezident Pellegrini vyjadril zmysel patetického zvolávania okrúhleho stola k zahraničnej politike skutočne „polopatisticky“: Nikto z koaličných lídrov si neželá ani nepripravuje vystúpenie Slovenskej republiky z Európskej únie a NATO. Jeden z dôvodov pravidelných demonštrácií je preto irelevantný.
Išlo teda o propagandistickú „účelovku“ zameranú na nápravu škôd, ktoré napáchali avanturistické zahraničnopolitické kroky a vyhlásenia Smeru, SNS za mlčania Hlasu i hlavy štátu.
Tie viedli k najmasovejším protestom od februára 2018, ktoré sa v tridsiatich mestách 23. a 24. januára uskutočnili pod heslom „Slovensko je Európa“. Spochybňovanie zahraničnopolitickej orientácie SR zamávalo aj mnohými voličmi vládnucich strán.
Za „okrúhlym stolom“ išlo o formálne potvrdenie premiérovej lži, že účastníci protestov boli oklamaní opozíciou, lebo vraj nikto z vládnej koalície zahraničnopolitickú orientáciu SR ani najmenej nespochybnil.
V konečnom dôsledku ide o výsmech ľuďom na námestiach. Premiér sa za asistencie prezidenta, koaličných partnerov a predsedu opozičného KDH pokúsil urobiť z protestujúcich ľudí nesvojprávnych sprostáčikov, ktorí nevideli a nepočuli na vlastné oči a uši sériu systematického spochybňovania našich spojenectiev a záväzkov v EÚ a NATO a torpédovania spoločnej politiky týchto zoskupení proti ruskej agresii proti Ukrajine.
Takže si aspoň niektoré kroky a reči pripomeňme.
Čím bola premiérova návšteva v Kremli?
Predseda vlády viedol a stále vedie spolu s maďarským kolegom Viktorom Orbánom systematickú kampaň proti spoločnej politike EÚ a NATO na podporu Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii aj dodávkami zbraní a munície.
Rýchlo hodil za hlavu hlasovanie poslancov strany Smer za vyhlásenie NR SR k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine z 25. februára 2022. Stavil na protiukrajinské predsudky a proruský sentiment svojich radikálnych voličov a prišiel s heslom „ani náboj na Ukrajinu”.
Nikdy nevyzval Vladimira Putina, aby ukončil agresiu a rešpektoval suverenitu Ukrajiny a jej medzinárodne uznané hranice z roku 1991. Namiesto jednoznačnej podpory Ukrajine, ktorá bránila a bráni nielen svoju štátnu suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť, ale aj prieniku ruských armád k slovenským hraniciam, prišiel s falošnou mierovou politikou.
Za predpoklad ukončenia vojny vydával faktické odzbrojenie Ukrajiny zastavením vojenskej pomoci. Teda, aby nebola schopná vzdorovať ruskej armáde a bola nútená vzdať sa a akceptovať ruský diktát.
