„Nie som riaditeľom tohto radu,“ bráni sa v jednej časti Simpsonovcov riaditeľ Skinner (pravým menom Armin Tamzarian), keď mu mama vyčíta dlhé čakanie.
„A ani nikdy nebudeš!“ spakruky kontruje nemilosrdne prísna, ale spravodlivá Agnes Skinnerová.
Až na tú koncovku by to s kozmetickou zmenou poslúžilo aj ako výjav zo slovenského politična. Robert Fico totiž pri vyčítavých otázkach, čo mieni robiť s rozpadávajúcou sa koalíciou, mrzuto namietal, že nemôže robiť nič.
Ako predseda Smeru zabezpečuje hlasujúce telá, ale inak je predsedom vlády, nie koalície. V preklade, zvyšok je na Andrejovi Dankovi a Matúšovi Šutajovi Eštokovi, on si počká na výsledky.

Keďže tento odkaz premiér vysielal dlhodobo a konzistentne, vyzeralo to, že v dohľadom čase táto vláda a koalícia existovať nebude. Veď nechajte niečo na hentých dvoch.
Aktéri však majú šťastie, že si to nateraz rozmyslel a privolil, že okrem predsedníctva v strane a vláde si preberie aj toho predsedu koalície. Z čoho okrem úloh mieni vyvodiť aj práva.
Prvou a nevyhnutnou úlohou je zabezpečiť koaličnú väčšinu. To má podobu rozšírenia poslaneckého krúžku huliakovcov na štyroch členov a ich faktické povýšenie na štvrtého koaličného partnera, čím si vláda zabezpečí síce tesnú, ale o čosi menej krkolomnú väčšinu 77 kusov.
Noví partneri si za to niečo vypýtajú a Fico im to nemieni dávať zo svojho léna, ktoré by naopak rád zveľadil. Tak aj treba interpretovať jeho odkaz spred mesiaca o „rekonštrukcii vlády, ktorá sa koaličným partnerom nebude páčiť“. (Alebo tak nejako.)
Je to síce v príkrom rozpore s tvrdeniami, že "svojich" poslancov si majú upratať SNS a Hlas, nehovoriac o kategorickom odmietaní vyjednávania s poslancami mimo klubov, ale nová realita si žiada nové prístupy a len hlupák nemení názory. Hovorme tomu názorová flexibilita.
Niekto z toho bude smutný, lebo namiesto vytúženej krízy vidí novú väčšinu. To platí aj neplatí. Dohoda s huliakovcami zatiaľ vlastne neexistuje, je to skôr „zmluva o budúcej zmluve“.
Fico nateraz prejavil ochotu dohodnúť sa, huliakovci zasa dobrú vôľu, keď sprevádzkovali parlament, aby sa schválili dva zákony, z toho jeden existenčný. To je pre koalíciu úspech, ale nemôže sa tváriť, že je hotovo. A ani nebude, keďže tam stále budú tí istí nekompetentní ľudia obťažkaní krehkou väčšinou a vzájomnými nevraživosťami.
Predseda koalície má pred sebou kopu práce.