Autor je profesorom bioetiky na Princetonskej univerzite.
Donald Trump nestrácal čas a rýchlo objasnil, čo v praxi znamená America First, teda Amerika na prvom mieste, jedna z hlavných myšlienok, ktorá ho druhý raz dostala do Bieleho domu.
Zatiaľ to znamená zmrazenie väčšiny výdavkov na zahraničnú pomoc na 90 dní, vystúpenie Spojených štátov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody.
Zdanlivým účelom zmrazenia zahraničnej pomoci je preskúmanie efektívnosti programov financovaných USA.
Som silným zástancom toho, aby sa každý dolár určený na pomoc chudobným využil čo najefektívnejšie. Založil som organizáciu The Life You Can Save, aby som tento princíp podporil a umožnil individuálnym darcom nájsť najúčinnejšie charitatívne organizácie bojujúce proti extrémnej chudobe.
Preskúmanie programov pomoci si však vyžaduje čas a odborné znalosti. Posúdiť všetky programy financované USA za tri mesiace nie je dosť dobre možné a zmrazenie výdavkov, kým sa revízia dokončí, je nezodpovedný spôsob nakladania s pomocou, ktorá je často životne dôležitá.
Len jedno percento
Toto zmrazenie už narušilo programy na prevenciu úmrtí na AIDS, tuberkulózu a maláriu v mnohých chudobných krajinách. Tisíce zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov boli poslané na neplatenú dovolenku.
Mnohí si budú musieť nájsť inú prácu, aby sa uživili, takže aj keby programy prešli revíziou a financovanie bolo obnovené, ich odborné znalosti môžu byť nenávratne stratené. Zastavené museli byť aj mnohé prebiehajúce klinické skúšky. Vyšli preto nazmar mesiace alebo dokonca roky práce.
Ak by administratíva skutočne dbala na blaho tých, ktorým americká pomoc slúži, ponechala by financovanie nedotknuté, kým by neboli známe výsledky revízií.
Škrtanie zahraničnej pomoci pritom nie je naliehavo nutné z fiškálnych dôvodov. Keď sa Američanov spýtate, aký podiel výdavkov federálnej vlády smeruje na zahraničnú pomoc, priemerná odpoveď je 25 percent. A keď sa ich spýtate, aká úroveň by bola primeraná, povedia desať percent.
Pravda však je, že oficiálna zahraničná pomoc predstavuje len približne jedno percento rozpočtu USA.
Cieľ OSN pre výšku zahraničnej pomoci bohatých krajín je 0,7 percenta hrubého národného dôchodku, teda 70 centov z každých sto eur, ktoré krajina zarobí. V roku 2023, čo je posledný rok, za ktorý sú dostupné údaje, túto hranicu prekročili iba Nórsko, Luxembursko, Švédsko, Nemecko a Dánsko.
USA prispeli iba 0,24 percenta svojho národného dôchodku. To je menej ako niekoľko menej bohatých krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Japonska a Poľska.
Strata pre americké farmafirmy
Podobne vystúpenie z WHO ušetrí Spojeným štátom len zanedbateľnú sumu. Ročné výdavky WHO sú približne polovicou rozpočtu na zdravotníctvo v americkom štáte Rhode Island, ktorý má len 1,1 milióna obyvateľov. A americké príspevky tvoria iba pätnásť percent rozpočtu WHO.
Odchod USA výrazne oslabí medzinárodnú spoluprácu v oblasti zdravotníctva a pripraví americké zdravotnícke úrady o informácie o šírení chorôb v zahraničí.
Môže to znamenať, že Američania budú menej informovaní o rizikách pri cestovaní. Na druhej strane môžu zo situácie profitovať farmaceutické spoločnosti mimo USA, pretože odstúpenie odstráni americký vplyv na diskusie s WHO o dôkazoch a kvalitatívnych normách pre nové lieky – vplyv, ktorý predtým americké farmaceutické firmy využívali na získanie konkurenčnej výhody oproti zahraničným rivalom.
Kto je najväčším znečisťovateľom?
Zo všetkých rozhodnutí, ktoré Trump doteraz urobil, budú pravdepodobne najkatastrofálnejšie tie, ktoré sa týkajú klimatických zmien vrátane podpory ťažby ropy a zemného plynu (aj na úkor zákona o ohrozených druhoch), zrušenia daňových úľav na elektrické vozidlá a predovšetkým odstúpenia od Parížskej klimatickej dohody.
Emisie skleníkových plynov na obyvateľa v USA sú o 50 percent vyššie než v Číne a takmer sedemnásobne vyššie ako v Indii. Lídri týchto krajín teraz môžu argumentovať, že ak sa USA nezaviažu dodržiavať ciele dohodnuté v Paríži a na následných klimatických konferenciách, neexistuje dôvod, prečo by mali používanie fosílnych palív obmedzovať menej bohaté ekonomiky.
A menšie krajiny potom môžu tvrdiť, že ich emisie sú v porovnaní s USA, Čínou a Indiou zanedbateľné – a prečo by teda mali robiť niečo, čo nerobia ani najväčší znečisťovatelia?
Nová príležitosť pre Čínu
Je iróniou, že tieto kroky prijaté pod heslom America First sú v skutočnosti v rozpore s dlhodobými záujmami samotných Spojených štátov.
V nasledujúcich desaťročiach budú Američania trpieť horúcimi letami, čeliť intenzívnejším búrkam a povodniam, bojovať s ešte ničivejšími požiarmi, než aké nedávno zdevastovali časti Los Angeles, a sťahovať sa do vnútrozemia, keďže stúpajúca hladina morí zaplaví nízko položené pobrežné oblasti vrátane Trumpovho rezortu Mar-a-Lago a veľkej časti južnej Floridy.
USA majú síce väčšiu schopnosť zvládnuť dôsledky klimatických zmien ako chudobnejšie krajiny, ale ich dosahy budú pre Američanov omnoho horšie ako náklady spojené s dodržiavaním medzinárodných dohôd, ktoré by pomohli zmierniť ich závažnosť.
Trumpova politika poškodí, a možno nenávratne, akýkoľvek nárok USA na to, aby boli brané vážne v globálnych fórach. Jeho rozhodnutia iba potvrdia názory tých, ktorí už desaťročia tvrdia, že americká vláda je krátkozraká a riadená vlastnými sebeckými záujmami.
Nič z toho neurobí Ameriku opäť veľkou. Práve naopak – Trumpov návrat do Bieleho domu poskytol Číne obrovskú príležitosť, aby si upevnila ambície stať sa svetovým lídrom.
