Autor je holandský spisovateľ, žije v USA, ľudské práva a žurnalistiku prednášal na Bard College v New Yorku. Naposledy mu vyšla kniha Spinoza: Freedom´s Messiah.
V porovnaní s inými západnými demokraciami sú Spojené štáty stále hlboko náboženskou krajinou. Približne štvrtina Američanov sa hlási k evanjelikálnemu kresťanstvu.
Päť sudcov Najvyššieho súdu USA sú konzervatívni katolíci (šiesty konzervatívec Neil Gorsuch bol vychovaný a vzdelávaný ako katolík, dnes sa hlási k episkopálnej cirkvi). Americkí prezidenti sa bez ohľadu na svoje skutočné presvedčenie vždy prezentujú ako veriaci.
Takmer náboženská úcta obklopuje aj americkú ústavu, ktorú mnohí Američania – vrátane sekulárnych liberálov – dlho považovali za posvätný text napísaný zakladateľmi krajiny.
Francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville, ktorý Spojené štáty navštívil začiatkom 30. rokov 19. storočia, videl v kresťanskej morálke zásadný prvok americkej demokracie: vytvárala akési „občianske náboženstvo“, ktoré vyvažovalo surový materializmus amerického života.
Viera v politický systém, ktorý zaručuje individuálnu slobodu a vládu zákona, bola spojivom krajiny prisťahovalcov.
Spojené štáty na civilizačnej misii
Hlboko v americkom občianskom náboženstve však boli vždy zakódované chyby. Formálne až do 60. rokov 20. storočia vylučovalo černošských Američanov. Nadvláda bielej rasy bola – a stále je – významnou silou v americkej politike. Porážka južných štátov v občianskej vojne na tom nič nezmenila.
Náboženskí fanatici nikdy neprijali oddelenie cirkvi od štátu. A pre mnohých chudobných, ktorí si nemôžu dovoliť dobrého právnika, existuje vláda zákona len teoreticky.
Napriek tomu americká demokracia dlhodobo pretrvávala ako sekulárna viera silne ovplyvnená kresťanstvom. Napríklad v presvedčení, že americké hodnoty sú univerzálne a mali by byť šírené do celého sveta.
Jedinou ďalšou západnou demokraciou, ktorá má podobné univerzalistické ambície a históriu ich presadzovania v rámci „civilizačnej misie“, je Francúzsko. Možno to súvisí s tým, že obe krajiny vzišli z revolúcií inšpirovaných ideálmi osvietenstva.
Čokoľvek ďalšie prinesie druhé prezidentské obdobie Donalda Trumpa, jedno je isté: podrobí skúške – a možno aj úplne zničí – dôveru v americkú demokraciu a jej univerzalistické nároky.
Blesková vojna proti právu a ústave
Niektorí ho označujú za fašistu, ale toto označenie naznačuje ideologickú súdržnosť, ktorá u neho chýba. Len málokto z fanatikov, konšpirátorov a oportunistov v jeho okolí verí v korporatívny štát, aký presadzoval Mussolini a iní fašistickí diktátori. Naopak, mnohí z nich sa snažia štát čo najviac rozložiť.
Trump nie je prvým americkým politikom, ktorý zneužíva paranoidný strach a pomstychtivý hnev proti liberálnym elitám, prisťahovalcom z chudobných krajín a černochom.
To, čo ho robí výnimočným, je jeho otvorená pohŕdavá neúcta k demokratickým inštitúciám: slobodnej tlači, nezávislému súdnictvu, slobodným a spravodlivým voľbám a vláde zákona.
Počas prvého týždňa po návrate do úradu vyhodil štátnych úradníkov, bez schválenia Kongresu zmrazil federálne výdavky a pohrozil zrušením práva na občianstvo pre deti narodené na americkej pôde.
Laurence Tribe, ktorý je emeritným profesorom právnickej fakulty Harvardovej univerzity, to označil za „bleskovú vojnu proti právu a ústave“. Trump úmyselne ničí dôveru v systém, ktorý držal pokope obrovskú a rozmanitú krajinu.
Tým, že ničí občianske náboženstvo, pripravuje pôdu pre inú formu viery: slepú oddanosť autokratickému vládcovi, v Nemecku kedysi nazývanú „Führerprinzip“.
Niektorí jeho priaznivci veria, že na vládnutie si ho vyvolil Boh. Tento druh modloslužobníctva, bežný v najhorších diktatúrach sveta, do Bieleho domu nikdy predtým neprenikol.
Republikánska strana ako nová cirkev
Keď Franklin Delano Roosevelt v 30. rokoch zavádzal New Deal, posunul právomoci prezidenta na hranicu možností. Pobúril tým svojich politických súperov.
Vplyvný novinár Walter Lippmann, hovoriaci za mnohých Rooseveltových obdivovateľov, argumentoval, že „mierna forma diktatúry nám pomôže prekonať najhoršie úseky cesty vpred“.
Roosevelt však neviedol vojnu proti ústave ani nepodporoval povstanie. Ani z Demokratickej strany neurobil kvázicirkev s vlastným kultom. Presne to však Trump urobil z Republikánskej strany.
Ako to ovplyvní budúcnosť USA a mnohých krajín, ktoré sú závislé od amerického vedenia, je ťažké predpovedať.
Aj keď niektoré kulty prežijú svojich zakladateľov, trumpizmus pretrvať nemusí. Trumpovej zlostnej sebaláske chýba ideologický základ, ktorý by dal vzniknúť trvalému politickému odkazu.
Mnohí jeho podporovatelia, sklamaní nesplnenými sľubmi alebo znechutení chaosom vyvolaným nekompetentnými úradníkmi a nepredvídateľnými politikami, sa od neho môžu odvrátiť. Prudký prepad burzy, oživenie Demokratickej strany a principiálne súdy by mohli obmedziť niektoré z jeho najtemnejších impulzov.
Ale aj keby Trumpov kult nevydržal, môže poškodiť základy americkej demokracie do takej miery, že sa ich už nepodarí opraviť.
V tom prípade by po jeho vláde zostal odkaz s katastrofálnymi dôsledkami pre správu vecí verejných, zahraničné aliancie a svetovú bezpečnosť. A ten by pretrval oveľa dlhšie ako škandály muža, ktorý sa nikdy nemal stať prezidentom.
