Marek Mikle je riaditeľ Greenpeace Slovensko
Katarína Juríková je koordinátorka európskej kampane GP
Miroslava Ábelová je hovorkyňa Greenpeace Slovensko
Posledné týždne ukázali vláde Roberta Fica svoju nespokojnosť tisícky ľudí na námestiach. Premiér protesty spochybnil a hovoril o „majdane“. Pre umelou inteligenciou vyprodukovaný návrh protestov zasadala dokonca aj Bezpečnostná rada štátu a otvorene sa začalo hovoriť o sledovaní občianskych aktivistov tajnými službami.
Pristavme sa na chvíľu pri dokumente, ktorý stvoril Chat GPT. Ako piatu a šiestu fázu stupňovania nátlaku totiž spomína blokády ciest či inštitúcií. A práve tieto fázy občianskej neposlušnosti vyplašili tajné služby, ako aj vládnych politikov.
Priestor na vyjadrenie nesúhlasu
V Greenpeace veríme, že živá a dobre fungujúca demokracia je pre zdravé životné prostredie kľúčová. A nevyhnutnou súčasťou demokracie je právo na pokojný protest, nenásilnú občiansku neposlušnosť a nenásilnú priamu akciu („non-violent direct action“).
Nenásilná priama akcia, za ktorú sa považujú napríklad práve blokády, okupácie či umiestňovanie veľkých transparentov na viditeľné miesta, je formou aktivizmu, ktorý sa používa na priamu, ale nenásilnú konfrontáciu s problémami, akými sú ničenie životného prostredia, sociálna nespravodlivosť či porušovanie ľudských práv.
Ide o spôsob, ako upozorniť na dôležité témy a vyvolať verejnú diskusiu a tlak na vlády a korporácie, aby podnikli konkrétne kroky. Nenásilné priame akcie, ktoré sú srdcom Greenpeace, pomohli dosiahnuť mnohé víťazstvá v rámci snahy chrániť naše spoločné životné prostredie a konfrontovať tých, ktorí ho ničia.
Blokáda ruskej a japonskej veľrybárskej flotily s cieľom poukázať na hrôzy priemyselného lovu veľrýb či blokovanie nelegálnej ťažby v Tichej doline sú spôsobom, akým sme upozornili na ničenie nášho prírodného bohatstva a prispeli k jeho ochrane.
Naše nenásilné priame akcie čerpali inšpiráciu od priekopníkov občianskej neposlušnosti, či už z Gándhího soľného pochodu, z boja sufražetiek za volebné právo žien, alebo sedenie pri pultoch pre bielych v rámci hnutia za občianske práva v USA.
Protesty, nenásilné priame akcie a občianska neposlušnosť zohrali naprieč dejinami kľúčovú úlohu pri smerovaní spoločností k spravodlivosti. A práve preto sa ľuďom pri moci nepáčia. Zvyčajne už potom nemajú kam cúvnuť a musia počúvať tých, pre ktorých majú skutočne pracovať.
Pokojný protest je tak základným pilierom našej spoločnosti, meradlom dobre fungujúcej demokracie a sloboda pokojného zhromažďovania je základným ľudským právom uznaným vo viacerých dôležitých dokumentoch vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Protest je priestor na vyjadrenie nesúhlasu a spôsob, ako môže občianska spoločnosť plniť svoju základnú úlohu: konfrontovať politických predstaviteľov a ich využívanie moci a presadzovať spoločenské zmeny. Je to prostriedok, ktorým občianska spoločnosť môže hovoriť pravdu moci a nútiť prevziať zodpovednosť za svoje činy tých, ktorí ju zneužívajú.
Protest prináša uvedomenie si vlastnej sily na vytváranie zmien nad rámec jednoduchého vhodenia hlasu do volebnej urny, a teda je základným prvkom demokratického vedomia.
Protesty spájajú
O samotnej podstate protestu svedčí aj pôvod slova, ktorý je odvodený z latinského protestari, teda „verejne vyhlasovať, svedčiť, protestovať“. Zaujímavá je práve časť slovesa testari, teda „svedčiť“ odvodeného od testis – „svedok“. Označenie „tristi“ je „tretia (nezúčastnená) osoba stojaca neďaleko“.
Keby sme boli úplne doslovní, my, ľudia, ktorí protestujeme, svedčíme ako tretia, objektívne nezaujatá osoba proti skutkom, s ktorými nesúhlasíme. Podávame svedectvo o niečom, čo nie je správne a čo odmietame. Protest je svedectvo, výpoveď a poukázanie prstom na činy, o ktorých si myslíme, že nie sú správne.
Obviňovanie nenásilných protestov z pôsobenia vonkajších síl alebo niekoľkých šialených radikálov je osvedčený a starý spôsob, ktorý používajú nedemokratickí a autoritárski politici na ich delegitimizáciu.
Nič v nich totiž nevyvoláva väčší strach ako skutočnosť, že protesty sú prejavom kolektívneho uplatňovania spoločenskej moci. Pretože tam, kde oni chcú rozdeľovať a panovať, protesty ľudí spájajú a posilňujú vzájomnú solidaritu.
Snaha o zastavenie protestov je ako úsilie umlčať svedkov v kriminálnom procese. Ak nemáte svedkov, ktorí dosvedčia neprávosť, akoby sa skutok nikdy nestal. Preto sa vláda a jej blízki spolupracovníci tak veľmi snažia umlčať nenásilné demokratické práva na pokojný protest. Nechcú, aby sme svedčili verejne na námestiach proti ich arogancii a neschopnosti. No na to máme ako spoločnosť právo. Nedajme si ho vziať.
