Autorka je režisérka
Keby Peter I. Veľký vstal z mŕtvych a pozrel sa na dnešné Rusko, asi by si najprv nalial stakan vodky – a potom ďalší. Bol totiž panovníkom, ktorý sa neštítil na smrť umučiť vlastného syna, len aby zbavil krajinu následníka, ktorý deklaroval vôľu vrátiť štát tam, odkiaľ sa ho Peter zubami-nechtami usiloval vymaniť – z časovej kapsuly.
Najväčší a najvyšší (meral vyše dva metre) ruský cár, ktorého západná Európa fascinovala a formovala, zomrel pred 300 rokmi. Až do posledného dňa úprimne nenávidel Moskvu.
Jeho snaha modernizovať Rusko podľa západoeurópskeho vzoru viedla k bezprecedentným reformám, ktoré zmenili krajinu na celé stáročia. V mladosti inkognito precestoval Európu a vrátil sa do špiku kostí fascinovaný. Nadchli ho pokročilé technológie, organizácia armád, administratíva a správa štátu s efektívnejším byrokratickým aparátom, námorníctvo i kultúrna vyspelosť Západu.
Z noci na ráno sa stal presvedčeným modernizátorom, pravdaže, bez toho, aby sa uchýlil k demokratickým procesom. Nové poznatky sa pustil implementovať doma, pričom všetko presadzoval tvrdou rukou. Kto sa vzpieral, bolo mu amen. Výsledkom boli radikálne reformy v správe štátu, v armáde, v priemysle aj spoločenskom živote, zmodernizovaný kalendár a zástava srdca bojarov zaseknutých v stredoveku, ktorým nariadil oholiť bradu a obliecť si aktuálnu módu.
Postavil mesto, ktoré sa malo stať novým srdcom krajiny, oslavou pokroku, ktoré malo symbolizovať jeho ambíciu posunúť Rusko bližšie k Európe. Uchýlil sa aj ku krokom, ktoré sa v danom čase a priestore museli javiť ako bezbrehý feminizmus. Zreformoval rodinné právo, čím posilnil postavenie dcér, podporoval vzdelávanie dievčat z vyšších vrstiev, zrušil zákaz účasti žien na verejných podujatiach. Jeho dcéry už nemuseli žiť uväznené v tereme ako doživotné panny, čo bola predtým zaužívaná prax cárskych princezien, ale stali sa predmetom sobášneho exportu do nemeckých kniežacích rodov a na konci života spravil z manželky pochybného pôvodu spoluvládkyňu.
Je legitímne pýtať sa, či jeho západná orientácia nebola len povrchným preberaním európskych vzorov. Odpoveďou je fakt, že Petrova stratégia prispela k premene Ruska na modernú veľmoc. Autoritatívnym spôsobom vlády zabetónoval absolutizmus ako najefektívnejšiu formu spravovania Ruska, ktorý, ak sa neostýchame preháňať, pretrval dodnes.
Dnes, keď sa Rusko opäť zamýšľa nad svojím vzťahom k Západu, sú reformy Petra Veľkého stále aktuálnou témou. Ukazujú, že modernizácia nie je len otázkou technológií a moci, ale aj identity a smerovania celej spoločnosti. Azda preto neprekvapuje, že významná časť tamojších obyvateľov si pri zmienke o svojom cárovi povzdychne: keby nás neťahal pred tristo rokmi do Európy, nemuseli by sme sa teraz ťahať späť von.
