Želajte si koniec vojny, padá ruská ekonomika!

Štefan Kišš je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Ľubica Karvašová je poslankyňa EP za Progresívne Slovensko

Rusom dochádzajú peniaze. Aj vďaka sankciám EÚ Putin čoskoro nebude mať z čoho financovať svoju krvavú vojnu na Ukrajine. Informujú o tom už aj ruské zdroje.

Rusom sa míňajú desaťročia budované úspory, z ktorých dotovali straty v štátnom rozpočte. V ruskom Fonde národného bohatstva ostalo 37 miliárd dolárov likvidných aktív. Veľmi sa potrebujú dostať k rezervám v európskych krajinách za 350 miliárd dolárov, ktoré sú však pod sankciami. V EÚ tak majú zmrazený desaťnásobok toho, čo im ostalo na vlastnom účte.

Ďalšie kolo predlžovania európskych sankcií sa tak bude týkať aj toho, či bude mať Moskva zdroje na financovanie svojej vojnovej mašinérie. Aj preto musia sankcie pokračovať.

Rusko ich cíti a veľmi krváca bez ohľadu na to, čo nám o sankciami takmer nezasiahnutom Rusku hovoria spojenci ruského prezidenta na čele s Viktorom Orbánom a Robertom Ficom.

Vysychajúci Fond národného bohatstva

Obhajcovia Vladimira Putina často poukazujú na Fond národného bohatstva. Je vraj znakom geniality prezidenta. Krajina si v ňom šetrila zisky z čias drahých surovín, preto sa dnes vraj nemusí spovedať medzinárodnému kapitálu. Pravdou je, že najmä vďaka týmto zdrojom mohlo Rusko lepšie znášať aj európske sankcie.

Tento zdroj sa však veľmi rýchlo míňa. Ruské zdroje priznávajú, že k 1. januáru tohto roka má fond likvidné prostriedky len v hodnote 37 miliárd (asi dve percentá HDP Ruska). Od júna 2022 sa tieto zdroje zmenšili o viac než 75 percent. Spolu s nelikvidnými aktívami ako podiely v ruských firmách a rôznych projektoch s častou pochybnou rentabilitou tam majú v prepočte 116 miliárd dolárov, čo je 6,2 percenta odhadovaného ruského HDP na rok 2024.

Ruská agentúra TASS píše, že fond v decembri predal desiatky miliárd čínskych jüanov a takmer 59 ton zlata. Výnos išiel na financovanie deficitu štátneho rozpočtu. Rusko si na deficit nepožičiava v zahraničí, nemá ani veľmi kde, keďže zahraničným bankám sa nechce riskovať, že by sa pre pomoc Rusku stali terčom sekundárnych sankcií.

To, že deficit vláda vykrýva z úspor, ktoré sa veľmi rýchlo míňajú, priznáva Ruská centrálna banka. Pripúšťa, že čoskoro bude nutné hľadať nové zdroje financovania rozpočtu a okrem iného spomína možné zvyšovanie daní na ťažbu ropy a zemného plynu, prípadne domáce škrty. Rusom by pomohla aj pomoc spojencov. Príde napríklad Čína?

Fond sa zbavuje vecí, ktoré dokáže ľahko predávať. K veľkej časti majetku sa dostať nemôže, keďže sú pre európske sankcie zmrazené. Ide o rezervy v zahraničných menách v hodnote 350 miliárd dolárov. To je asi 3,5-násobok veľkosti slovenskej ekonomiky.

Rusko potrebuje nové zdroje peňazí. Odblokovanie sankcií je len jeden z nich, ale významný. Nedávno mu to nevyšlo, keď za ne Maďarsko nakoniec zahlasovalo, no teraz si pôdu na veto pripravuje nielen Viktor Orbán, ale aj Robert Fico. O sankciách sa bude znovu hlasovať v lete.

Ďalšie čísla ruského prepadu

Ako sme už uviedli, vo fonde, z ktorého vláda dotuje rozpočet, ostáva Rusom len 37 miliárd dolárov, pričom pod európskymi sankciami je takmer desaťnásobok tejto sumy.

Rusi si dnes požičiavajú s 21-percentným úrokom, čo značne obmedzuje schopnosti firiem financovať rozvoj alebo pre Rusov vôbec získať úver, napríklad na bývanie. Úrok je snahou centrálnej banky bojovať s infláciou, ktorá atakuje hranicu desiatich percent. Hore ju držia rastúce ceny potravín a energií.

Ekonomika sa prehrieva, lebo štát investuje obrovské peniaze do zbrojárskej výroby. To síce prináša pracovné miesta a na papieri sa to môže zdať ako tvorba hodnôt. No čo z nich krajina má, keď všetky končia na bojisku? Nehovoriac o tom, že je to trvalo neudržateľné.

Nedarí sa ani rubľu. Voči doláru za posledné tri roky oslabil o viac než 57 percent, v súčasnosti stojí jeden dolár takmer sto rubľov . Kým slovenskí poslanci šaškovali v Moskve, kde si pochvaľovali vraj lacné maslo, výber syrokrémov a toaletného papiera, Rusi čoraz intenzívnejšie pociťujú, že sa vojna dotýka ich životov. Za všetko platia viac (napríklad zemiaky zdraželi za rok takmer dvojnásobne) a navyše pokračuje vymieranie národa.

Čísla o nízkej zamestnanosti nehovoria o fungujúcej ruskej ekonomike. Títo ľudia bojujú na fronte alebo skladajú vládou zaplatené zbrane. Krajine navyše klesala populácia aj bez vojny. Smrť alebo vážne zranenia státisícov mužov v produktívnom veku tento trend ešte zvýraznia.

Toto všetko má obrovský vplyv na životnú úroveň Rusov.

Peniaze na ruské bomby

Vždy, keď sa rozhoduje o sankciách proti Rusku, rozhoduje sa aj o tom, či bude mať Putin naďalej dosť peňazí na bombardovanie ukrajinských miest. Vždy, keď niekto spochybňuje účinok ruských sankcií a navrhuje ich zrušenie alebo zmiernenie, lobuje za viac bômb dopadajúcich na nevinných Ukrajincov.

Na financovanie svojej vojnovej mašinérie Rusko potrebuje rozmraziť zdroje, ku ktorým v súčasnosti nemá prístup. Za ne by mohlo nakúpiť ďalšie zbrane a pokračovať v agresii. Rusko siahlo do svojich desaťročia budovaných rezerv, ale aj toto mu môže vydržať len nejaký čas. V Európe má peniaze, ktoré by ruskej ekonomike pomohli nadýchnuť sa, ale sú pre nich nedostupné.

Zatiaľ. Vidíme však, že politici ako Orbán alebo Fico konajú tak, aby sa táto bariéra stratila. Zatiaľ sa vetom len vyhrážali, ďalší pokus budú mať v lete.