Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
Ideálom každého politika je byť v médiách len vtedy, keď on chce. V opozícii je takéto privilégium normálne a výzvou býva skôr opak – dostať sa vôbec do pozornosti verejnosti. Vo vláde to však dokáže málokto.
Britský premiér Harold Macmillan na otázku, čo je najväčším nepriateľom každej vlády, odpovedal: udalosti. A na malé i veľké udalosti musí často reagovať minister alebo aspoň ministerstvo. Ak chce, môže sa člen vlády vyhýbať profilovým rozhovorom, no škandálom a rezortným problémom neutečie.
Muž v tieni
Z tohto pohľadu je dnes asi najúspešnejším koaličným politikom minister školstva Tomáš Drucker. S médiami komunikuje profesionálne a pravidelne, no takmer vždy, keď sa on rozhodne. Ak si náhodou udalosti vynútia ministrovu reakciu, ako to bolo napríklad pri hroznej vražde v Spišskej Starej Vsi, pod tlak novinárov sa nedostáva.
Keď situáciu porovnáme s najbližším rezortom zdravotníctva, uvedomíme si v plnej hĺbke závetrie, do ktorého sa Drucker úspešne schoval. Čo by za to Zuzana Dolinková a Kamil Šaško dali, aby si mohli vyberať, o čom sa im chce s novinármi hovoriť.
Ako s pokojom minister školstva naložil? V prvom rade ho využil na to, aby sa venoval oveľa širšej agende. Keď bolo treba dohodnúť najdôležitejší zákon minulého roka – konsolidačný balíček verejných financií –, tvorili ho podľa dobre informovaných zdrojov Robert Kaliňák, Tomáš Taraba a Tomáš Drucker.
Nespokojný poslanec Radomír Šalitroš zase pred pár týždňami vysvetlil verejnosti, že prezident Peter Pellegrini riadi Hlas nepriamo práve cez Tomáša Druckera, a či už tomu veríte, alebo nie, je evidentné, že minister školstva zohrával dôležitú úlohu aj pri snahe zachrániť poslanecký klub Hlasu a koaličnú väčšinu v parlamente.
