Mladá rodina farmárov, ktorá na sociálnych sieťach prinášala videá o svojom živote, kozách, sliepkach, príprave syra, sušení byliniek a nákupe traktora, odrazu pôsobí nervózne a nešťastne. Ich sociálne siete sa z idylického a zábavného obsahu menia na boj o záchranu domova.
Ich sen o náročnom, ale pokojnom živote v lone prírody totiž ako blesk z čistého neba kazí minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý bez predošlej diskusie s dotknutými stranami navrhne postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň za 2,4 miliardy eur. Vodné dielo by malo byť v bezprostrednej blízkosti ich farmy a zatopiť časť Podpoľania.
Emócia, ktorú správa vyvolala, nie je ani zďaleka daná iba tým, ako sympaticky influencerská rodina pôsobí. Ich boj v štýle Dávida proti Goliášovi vyplavuje hlbšie spoločenské krivdy.
Vysídlenie ako jedna z najhorších tráum
V historickej pamäti druhej polovice dvadsiateho storočia zostalo zaznamenaných viacero príbehov vysídlenia. Najčastejšie v nich ľudia ustupujú vode, ktorá zaplavuje ľudské príbytky, mení krajinu na nepoznanie, ale už nikdy neustúpi, ako to bolo v časoch potôp. Zostane uväznená v umelých priehradách a vodných dielach. Tak ako celé obce na ich dnách.
Až srdcervúce je vracať sa k výpovediam ľudí, ktorých domovy pred vyše sedemdesiatimi rokmi zalialo „Oravské more“ . Ani jedna z totalít, ktorá sa podpísala pod výstavbou vodnej nádrže Orava, sa, pravdaže, pocitmi ľudí priveľmi nezaoberala. Až keď sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia začali odborníci zaoberať príbehmi vysídlencov z piatich nadobro zatopených obcí, ukázalo sa, aké hlboké jazvy tento proces zanechal.
