Je prirodzené, že dobrosrdeční čitatelia majú sklon poľutovať predsedu vlády, keď sa sťažuje na energeticky náročné úsilie o zahladenie koaličných sporov, ktoré zapríčinili jeho partneri. Osobitne to platí, ak ten predseda stále bojuje s následkami atentátu.
Ľútosť však musí ísť bokom, na čo má pozorovateľ okrem citovej vyprahnutosti aj iné dobré dôvody. Jednak predseda vlády tieto spory sám umožnil svojou lajdáckou pasivitou či priamo podnecovaním žiadostivosť v Andrejovi Dankovi. A potom, keď chce oddychovať na lôžku, dá sa to vykonávať aj mimo premiérskej funkcie.
Vykričali si alkohol aj zradu. Dnes sa majú Danko s Huliakom podeliť Čítajte Rany, ktoré Robert Fico na vlastnej koalícii napáchal, najlepšie vidíme paradoxne v týchto dňoch, keď sa ich usiluje zaceliť. Vzhľadom na jeho politické rutinérstvo a nespochybniteľnú autoritu totiž stačilo, aby sa unúval k rokovaciemu stolu a po pár týždňoch sa zdá, že väčšina akútnych problémov pôjde zo stola.
Dôležitý je tu aj kvalitatívny prívlastok „akútny“, aj kvantifikátor „väčšina“.
