Autor je poslanec NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska
Nikdy nebolo otázkou, či ruskú vojnu proti Ukrajine ukončiť. Spory sme viedli o to, ako sa to má stať.
Ukrajinci sa pokojne mohli vzdať hneď v prvých hodinách a dnes by nemali vlasť. My sme ich pokojne mohli v tom nechať samých a dnes by sme mali Putinove tanky na hraniciach. Oba scenáre by síce rýchlo ukončili zabíjanie, bol by to však koniec s natoľko hroznými následkami, že Ukrajina, Slovensko a zvyšok Západu sa správne rozhodli vzdorovať.
Donald Trump to zrejme práve vzdal. Používam slovo „zrejme“, lebo americký prezident nie je mužom detailov a sám pravdepodobne ešte nevie, čo ďalej. Doterajšie kroky však hovoria jasne jednu vec: nezáleží mu na tom, či sa vojna skončí pohromou pre Európu, pretože Amerika je vzdialená tritisíc kilometrov.
To asi neplatí pre všetkých okolo neho, no na nich by som sa nespoliehal. Trumpovi záleží na názore vlastných poradcov ešte menej ako na názore spojencov.
Následky pre Európu
Konkrétne následky pre Európu sa len pomaly začínajú rysovať, ale nie je ťažké ich predpovedať. Vladimirovi Putinovi sa uľavilo. Trump ho vyvinil z vraždenia na Ukrajine a de facto spochybnil americké záväzky voči ktorémukoľvek spojencovi Spojených štátov. Tým uľahčil prípadnú ďalšiu Putinovu agresiu o pár rokov, keď sa ruská ekonomika trochu nadýchne.
Od roku 2008 napadol susedov trikrát – priemerne to vychádza na jednu agresiu každých sedem rokov.
Trump sa tiež otvorene pridal na stranu Putina a Si Ťin-pchinga v presvedčení, že menšie krajiny (ako napríklad Slovensko) sa nemajú čo slobodne rozhodovať o vlastnom osude. Určia im ho veľmoci vo vzájomnej dohode.
Vláde na Ukrajine vopred nedal ani len vedieť, čo s Putinom chystá, hovoril s nimi až potom. To je návrat do sveta spred roku 1945, pred vznik EÚ a NATO. Tu je dobré si pripomenúť, že práve súperenie veľmocí o kontrolu nad susedmi spôsobilo dve svetové vojny.
Inými slovami, to, čo tieto dni zažívame, nie sú malé veci. Slovenský občan či občianka by od svojich lídrov čakal prejav znepokojenia, možno aj upokojujúce slová o tom, ako ďalej a na čo sa ideme pripraviť.
To by však pri moci nemohol byť Robert Fico. Premiér v sebe objavil Gaba Zelenaya a vytešujúc sa nad porážkou EÚ (!) udelil víťazstvo na tri sety ruskému diktátorovi a Donaldovi Trumpovi.
Otázky pre premiéra
V tomto čase je dôležité nestrácať nádej, že kým je súčasný premiér pri moci, je ešte schopný aj triezvejšieho úsudku, ktorý bude v prospech piatich miliónov občanov tejto krajiny. Pomôžme mu teda s niekoľkými otázkami.
Pán premiér, zamysleli ste sa nad ďalším vývojom na Ukrajine a možnosťou, že sa to nemusí pre nás skončiť dobre? Vladimir Putin nie je známy dodržiavaním dohôd. Agresiou z roku 2022 porušil nielen Chartu OSN či viac ako 400 medzinárodných zmlúv, ale aj priamy záväzok Ruska z roku 1994 chrániť ukrajinskú suverenitu.
Ani Donald Trump mu zjavne úplne neverí, lebo od Európy žiada, aby po konci bojov vyslala mierové sily na dodržiavanie prímeria. Vy ste to vylúčili. K tomu ste ako bonus pridali lož, že opozícia chce, aby Slovensko vstúpilo do vojny proti Rusku.
Skúste teda pomenovať, čo urobíte, ak Putinove vojská o rok-dva porušia dohody a dajú sa znovu do pohybu smerom (aj) k našim hraniciam. Čo je vaším plánom pre takýto prípad? Pozývací list?
Otázka druhá: čo urobíte, ak sa ukáže, že Putin nechce obrať o suverenitu len Ukrajinu, ale aj Slovensko a ďalšie krajiny v regióne? Veď Kremeľ sa nijako netají, že Ukrajinou sa to nekončí. Slovensku nehrozí vojnou, ale ponížením, stratou slobody a oslabením.
Ešte v roku 2021 nám poslal návrh „dohody“, že krajiny ako Slovensko môžu na svoje územie pozvať spojenecké sily výlučne so súhlasom Moskvy. To by z nás urobilo krajinu druhej kategórie v Severoatlantickej aliancii, úplne zraniteľnú voči prípadnej ruskej agresii.
Ešte raz, aby to pochopili aj na Úrade vlády: Putin navrhuje, že keby sme si chceli prizvať na svoju obranu NATO, Rusko to môže jednoducho vetovať. Čo by ste vtedy ako premiér urobili? Odleteli do Vietnamu?
Práve táto debata o znovurozdelení Európy sa zjavne vracia späť. Hneď prvá reakcia Kremľa na Trumpove slová spred pár dní totiž bola, že sa chcú baviť nielen o konci vojny, ale aj o „okolnostiach, ktoré k nej viedli“. Veď by boli hlúpi, keby sa nepokúsili zvrátiť aj výsledky predošlých kôl rozšírenia NATO, keď našli tak priaznivo nakloneného poslucháča v Bielom dome.
Takže, pán premiér, čo teraz? Ak o to Moskva požiada, vyhodíte české či španielske vojská, ktoré sú aktuálne na území Slovenska pripravené brániť naše územie a občanov? Áno, aj za prípadnú cenu ich životov.
A ak z Európy stiahne svojich vojakov váš obľúbený americký prezident? V takej situácii by bolo skvelé mať na svojej strane európskych spojencov, aby sa Donaldovi Trumpovi postavili a prípadne nahradili odchádzajúce americké sily. Len to by ste, samozrejme, nemohli proti sebe poštvať svojou cestou do Moskvy či neustálym ohováraním presne tých spojencov, ktorých možno čoskoro budeme na Slovensku potrebovať ako soľ.
Otázka tretia a posledná: čo idete urobiť pre vybudovanie silnej európskej obrany, nech má Slovensko alternatívu v prípade, že americké záruky prestanú platiť? S vašou reputáciou veľa vody v Bruseli nenamútite, ale zase pre dobro krajiny by ste sa mohli aspoň pokúsiť.
Podporujete poľský návrh, aby sa zmrazené ruské aktíva využili na posilnenie obranného priemyslu v Európe? Podporíte prípadný vznik európskeho bloku v rámci NATO?
Toto všetko sú otázky, ktoré by v týchto ťažkých časoch riešil predseda vlády, ktorému záleží na bezpečnosti Slovenska. Taký predseda vlády by tiež neodišiel z večere európskych lídrov pred niekoľkými dňami, kde sa práve viaceré z týchto otázok riešili.
Zvláštne, veď v minulosti ste boli fanúšikom silného európskeho „jadra“ so Slovenskom v jeho strede. Či to sa po návšteve Moskvy zmenilo?
Vyhrali ste voľby, nie konkurz na komentátora
Pán premiér, vy nemáte byť komentátorom. Vyhrali ste voľby v demokratickej krajine, máte nielen moc, ale najmä zodpovednosť. Zodpovednosť povedať, ako chcete chrániť Slovensko pred osudom Ukrajiny či Bieloruska. Lebo tam nás Vladimir Putin ťahá a zdá sa, že Spojené štáty ho už nebudú toľko brzdiť.
Tak čo je váš plán B, keď o cestu posilnenia európskej obrannej spolupráce a prípadnej európskej mierovej misie na Ukrajine nejavíte záujem? Lebo potom vám už neostáva veľa alternatív. Teda presnejšie jedna, kapitulácia.
Ak je toto vaším plánom, povedzte to na rovinu. Nech má národ pred ďalšími voľbami jasno.
