Autor je prekladateľ a publicista
Predseda Hlasu a minister vnútra síce môže pobehovať ako veverička, čo sa omylom napila kávy, a hovoriť o najväčšej konšpiračnej sieti v dejinách, ale my si nemusíme klamať: nefunguje to.
Nech už chcel Hlas pri svojom vzniku byť čímkoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, dnes tým už nie je. Zároveň však nie je ani ničím iným.
Nejaké sľuby asi voličom dali, bohvie, ale nesplnili ich. Nemajú tváre, ani úplne najkompetentnejší nie sú, no a dalo by sa povedať, že ani politicky to nerobia najlepšie – teda ak je cieľom zachovanie Hlasu, čo by teoreticky malo byť.
Vidieť to aj v prieskumoch: pokles je dlhodobý, stabilný a nepopierateľný: tretina voličov je v ťahu, desať percent je na dohľad, no a potom už hrozí slušný tobogan.
Na počiatku bola zrada
Keď Peter Pellegrini založenie Hlasu oznámil, bola to zrada. Neklamme si, naozaj bola. Robert Fico sa vtedy nachádzal na preferenčnom dne a mal menej ako desať percent, prejavovali sa uňho isté problémy so životosprávou a okrem toho mu hrozilo, že stratí osobnú slobodu.
Teda nieže po trojnásobnom premiérovi neostane žiadne politické dedičstvo alebo že si bude ekonomické zisky svojho politického pôsobenia užívať niekde v decentnom exile. Nie, hrozila mu basa, veď presne s týmto prísľubom vyhral Igor Matovič voľby.
Možno si spomeniete, že Robert Fico bol vtedy pomerne na nervy, no a ak sa v tejto situácii na vás vykašle stranícka dvojka, tak zrada je ešte láskavé pomenovanie.
