Autor je ekonóm
Čo má spoločné posledná Nobelova cena za fyziku a chémiu? Geoffreyho Hintona (jedného z trojice laureátov za fyziku) a Demisa Hassabisa (rovnako z trojice ocenených za chémiu) delí takmer tridsaťročný vekový rozdiel. A okrem spoločného miesta narodenia (Londýn) sú obaja dlhodobo uznávaní počítačoví vedci, ktorí posúvajú hranice ľudského poznania v oblasti umelej inteligencie (AI).
Aj toto najprestížnejšie vedecké ocenenie udelené na jeseň 2024 dvom počítačovým „maníkom“, ktorých by si laik napochytro nespájal s tradičnými prírodnými vedami, potvrdzuje transformačný efekt technológie AI a jej prienik do čoraz početnejších oblastí.
AI vládne svetu
Dôvod je zrejmý. Sofistikované algoritmy AI čoraz zásadnejšie menia naše životy, prácu, vzdelávanie, vzťahy, vedu, politiku, vojnové konflikty aj riadenie celých štátov.
V našej histórii existujú významní športovci, umelci, vedci či vynálezcovia, ktorí (takmer) „dobyli“ svet. Ako národ sme však nikdy nemali ambíciu vládnuť iným. Skôr opak je pravdou. Sme tí, ktorí boli dlhodobo ovládaní, a dodnes každú porobu vnímame ako historickú krivdu. Často o nás rozhodovali veľmoci a dôsledky mocenských hier sa premietli do nášho historického zaostávania aj do textu druhej slohy národnej hymny.
Americký pokerový hráč, štatistik a knižný autor Nate Silver sa v knihe On the Edge: The Art of Risking Everything zamýšľa nad témou schopnosti riskovať – jednotlivcov aj štátov (najlepším príkladom sú posledné kroky staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa). Nie bezhlavo, ale strategicky a na základe analytického pochopenia (aj pomocou známej teórie hier) vývinu situácie a pri neustálom testovaní vlastných a protivníkových schopností a možností.
To je však niečo, čo Slovensko, žiaľ, v oblasti AI zatiaľ vôbec nepodniká. Namiesto proaktívneho prístupu a cielených investícií skôr pasívne sledujeme globálny vývoj. My zvyčajne (rozumne) riskujeme len vtedy, keď už nemáme inú možnosť, nie vtedy, keď by sme mohli využiť vznikajúce príležitosti.
Veľa z toho, čo sa stane v nasledujúcich dvoch-troch desaťročiach, je už (takmer) nevyhnutné. Budúcnosť formujú (do značnej miery) technologické, demografické a klimatické trendy, ktoré sú už rozbehnuté a niekedy až nezvratné.
Sme teda my, „malí a bezvýznamní“, bezmocní? Rozhodne nie! Ako Silver zdôrazňuje, kľúčové je vedieť definovať akceptovateľnú mieru a charakter rizika. Konkurovať Silicon Valley alebo Pekingu v hlavných oblastiach AI je nereálne. No môžeme si vybrať oblasti, kde máme komparatívne výhody, a investovať do nich.
Žiaľ, podľa deklarovaných aj nedeklarovaných priorít či praktických krokov čítanie technologických trendov (s pochopením) našej krajine dlhodobo nejde a skôr volí kafkovský prístup riešenia problémov tým, že sa nimi nechá pohltiť.
Parmy Olson v knihe The AI Supremacy varuje, že krajiny, ktoré nezvládnu adaptáciu na AI, sa stanú technologicky závislými od veľmocí. USA a Čína už teraz budujú mimoriadne finančne nákladnú infraštruktúru na AI, masívne investujú do špičkových mikročipov a navrhujú vlastné modely využívajúce obrovské dáta.
Slovensko na tomto poli výrazne zaostáva, a ak nebude konať, nebude ani len „následníkom“ trendov, iba pasívnym konzumentom bez kontroly nad vlastnou digitálnou budúcnosťou.
Potrebujeme AI stratégiu
AI predstavuje zásadnú technológiu, ktorá už teraz rozhoduje o úspechu či neúspechu krajiny. Napriek tomu sú naše investície do tejto oblasti najnižšie v porovnaní s krajinami V4, a to napriek rovnakej východiskovej pozícii v roku 2015.
Chýba nám AI líder, možno aj rada vlády pre AI, prípadne samostatné ministerstvo, keď už teda máme ministerstvá pre menej zásadné oblasti s ohľadom na našu budúcnosť.
Neexistuje veľa oblastí AI, v ktorých dokážeme držať krok so svetovou špičkou. Čo však určite zvládneme, je mať poctivú internú analýzu možností a vybrať si oblasti, ktoré sú pre nás kľúčové. Takýto strategický prístup je presne to, čo Silver považuje za „umenie riskovať“.
Bez jasnej AI politiky sa Slovensko stane len technologicky závislým konzumentom. Aby sa tak nestalo, je nevyhnutné posilniť štyri oblasti.
Vzdelávanie: zvýšiť matematickú gramotnosť a AI špecializácie na univerzitách. Bez matematiky niet umelej inteligencie. Lineárna algebra, pravdepodobnosť, teória informácie a diferenciálna matematika tvoria jej jadro. Krajiny, ktoré chcú byť relevantné v AI, investujú do výučby matematiky od základnej školy po univerzity.
Investície: koncentrovať zdroje do vybraných AI oblastí, kde máme komparatívnu výhodu, ako sú „small language models“.
AI infraštruktúra: využiť pripravované superpočítače a budovať AI ekosystém napojený na energeticky stabilné zdroje, čo je v našom prípade najmä jadrová energia.
Regulačný rámec: nastaviť legislatívu tak, aby podporovala AI inovácie a urobila Slovensko atraktívnym pre AI investície.
Ak sa Slovensko chce posunúť vpred, musí sa prestať báť strategického rizika a začať konať tam, kde má skutočnú šancu uspieť. Pri AI treba koncentrovať limitované finančné zdroje a sústrediť sa na expertmi vybrané a úzko zadefinované strategické oblasti.
Umelú inteligenciu treba vnímať ako vládnu a dokonca aj spoločenskú prioritu, rozvíjať zručnosti, využiť už spomínané plánované kapacity superpočítačov a prepojiť to s možnosťou stabilnej, bezpečnej a bezuhlíkovej dodávky elektrickej energie, ktorá je našou nezanedbateľnou výhodou.
Navyše, krajiny, ktoré dokážu správne nastaviť legislatívny a regulačný rámec pre rozvoj AI, môžu profitovať nielen ekonomicky, ale aj geopoliticky.
Ak Slovensko dokáže promptne implementovať tieto kroky, ešte stále sa môže stať relevantným hráčom aspoň v limitovaných a špecifických oblastiach AI.
Kľúčom k úspechu je rozumná miera odvahy, strategická špecializácia a schopnosť rozhodovať sa na základe dát.
Parmy Olson varuje: Kto nebude mať kontrolu nad svojou AI stratégiou, stratí kontrolu nad vlastnou budúcnosťou.
Je čas nabrať odvahu, rozhodnúť a konať!
