Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Píše sa rok 1994, svetové veľmoci sa snažia presvedčiť Ukrajinu a jej prezidenta Leonida Kučmu , aby sa vzdal jadrových zbraní. Ukrajina to však odmietne a ostáva popri Rusku, USA a Číne jednou zo štyroch najsilnejších jadrových mocností. Nič také ako Budapeštianske memorandum, podľa ktorého sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní výmenou za záruky nezávislosti a územnej celistvosti od Spojených štátov, Veľkej Británie a Ruska (!!!), sa teda nikdy nepodpíše.
V roku 1998 vyhráva voľby na Slovensku znovu Vladimír Mečiar, zabetónuje sa pri moci a otvorene buduje autoritatívny režim. V roku 1999 vstupuje do Severoatlantickej aliancie Poľsko, Česko a Maďarsko, v roku 2004 Slovinsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko a všetky tieto štáty vstupujú v tom istom roku aj do Európskej únie. Slovensko je vylúčené a ostáva mimo EÚ a NATO.
Potlačenie vzbury
Po Kučmovi nastupuje do ukrajinského prezidentského úradu Viktor Janukovyč, ktorý sa zabetónuje pri moci, odstráni opozíciu, nezávislé médiá, občiansku spoločnosť a ovládne aj ukrajinských oligarchov a celú krajinu. Mečiar a Janukovyč sa stávajú silnými spojencami, presne v duchu Mečiarovej tézy „ak nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ“.
Na Slovensku narastá nespokojnosť, mobilizuje sa opozícia, občianska spoločnosť, nezávislé médiá a spustia sa veľké demonštrácie. Mečiar pošle na protestujúcich vojsko a políciu, ľudí to rozhorčí a ešte viac sa zmobilizujú, protesty sú masové. Väčšina parlamentu (vrátane časti Mečiarových poslancov) sa zľakne ľudového hnevu, odvolajú Mečiara, ktorý uteká na Ukrajinu pod ochranné krídla Janukovyča.
Ten sa bojí, že podobný scenár by sa mohol opakovať na Ukrajine, rozhodne sa preto Slovensko destabilizovať. Vyšle na východ Slovenska vojakov bez insígnií a vojensky a finančne podporí proukrajinských separatistov na východe Slovenska.
