Autor je teológ a spisovateľ
Pamätáte si vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, ako spomínal drogovú stopu, ako tvrdil, že vo Veľkej Mači, kde nájomné komando popravilo v ich vlastnom dome Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovu, sa v deň vraždy pohybovali díleri? Pamätáte si, ako dlho rozprávali jeden z príbehov vraždy súvisiaci s drogami?
A pamätáte si, ako reagovala tá časť verejnosti v diskusných fórach, ktorá týždeň po ich poprave vyrobila z ich domu vo Veľkej Mači Medelín, z a Jána Kuciaka Pabla Esocbara a z Martiny Kušnírovej Escobarovu snúbenicu?
Kedy sa Tibor Gašpar ospravedlní?
A pamätáte si, že by sa za to niekedy Tibor Gašpar ospravedlnil? Počuli ste ho niekedy povedať, prepáčte, my sme, samozrejme, vedeli, za akých okolností a v akej atmosfére vznikol plán zavraždiť kľúčového investigatívneho novinára a jeho priateľku, ale museli sme hovoriť o drogách a díleroch, zbraniach a pervitíne, lebo chápete, nemohli sme hovoriť o Kočnerovi a tej strašidelnej žene a dvoch či troch psychopatoch z komanda, lebo to bolo príliš blízko nás.
A pamätáte si na príbeh o talianskom snajperovi, ktorý mal ležať celé dni v lese a číhať na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, pretože Ján sledoval aj pôsobenie Diega Rodu a Antonina Vadalu a gangstrov z Ndranghety na východnom Slovenku, čo neskôr potvrdil aj Roberto Saviano , muž, ktorý kvôli knihe Gomorra, a teraz kvôli novej knihe Falcone, žije pod policajnou ochranou, zatiaľ čo Ján Kuciak ani po vyhrážkach Mariana Kočnera žiadnu ochranu nedostal?
A pamätáte si na panické lóve na stole a tváre politikov, veď viete ktorých, ako na nich bolo vidieť, že toto je niečo, s čím nepočítali, že sa niekto rozhodol konať už aj proti záujmom prostredia, pretože prostredie nepotrebuje vraždy, vyšetrovanie a falošné príbehy o drogách, prostredie potrebuje štátne zákazky, vratky, provízie, lety na Ligu majstrov, Dubaje púštnych Slovákov a dubajské čokolády, štadióny a aquaparky a eurofondy... Ale nie vraždy a už vôbec nie vraždy, pri ktorých popravia mladý talentovaný pár.
A pamätáte si, kto všetko sa v prvých hodinách prechádzal po mieste činu a kto všetko sa k tomu vyjadroval a kto všetko k tomu mlčal? A na Tibora Gašpara, ktorý hovoril o drogovej stope, presne ako pred ním iní politickí policajti, keď zavraždili Daniela Tupého. Tiež hovorili o díleroch a drogových stopách.
Kto ich dal zavraždiť? Nevieme
Hovorili o všetkom možnom, aby nemuseli hovoriť o tom, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebola ani mafiánska poprava, ani dílerská stoka, ale politická vražda na objednávku za to, že Ján Kuciak nemilosrdným rozkrývaním vzťahov a väzieb ohrozoval nie biznis, ale politiku, teda presne tú politiku, ktorú sme tu v tom čase mali.
A pamätáte si, že dodnes vlastne nevieme, kto bol „konečným užívateľom“ vraždy a že Marian Kočner za vraždu ani nesedí? To viete dobre.
A ak Kočner za vraždu nesedí a sedia za ňu pešiaci popravy so strašidelnou ženou s kontaktmi na Andreja Danka a Martina Glváča, tak za ňu stále nesedí ten, kto za ňu sedieť má, kto si ju objednal a takpovediac „outsourcoval“ na komando cez prostredníka, lebo nijako inak sa toto gangsterské partnerstvo nedá vysvetliť ako tak, že stále nevieme, kto ich dal zavraždiť.
A bolo vtedy, pred siedmymi rokmi, počas chladného februárového rána, zaujímavé sledovať výraz na ich tvári, Na jednej strane zaskočení z udalosti, ktorá ich zmietla a na druhej možno aj výraz ľudí, ktorí tušia, čo sa stalo, alebo čo sa mohlo stať, keď v noci popravili Martinu Kušnírovú a Jána Kuciaka.
A oni hovorili, že sledujú drogovú stopu a presviedčali nás, že archeologička Martina asi v pivnici, odkiaľ vychádzala po schodoch, keď ju zabil strelec, varila pervitín a Ján, ktorý sedel chrbtom k dverám, práve na počítači dohadoval s dílermi, aby si prišli pre novú várku.
Nikto sa nikdy neospravedlnil za to, čo a ako rozprávali o dvoch mladých ľuďoch, ktorí mali všetko a dnes sú už sedem rokov mŕtvi a ešte dnes sú miesta, kde poslanci nechcú ich pamätník, ani pamätnú dosku, ani spomienku, lebo ten zlý pocit, ktorý vtedy zasiali do myslí ľudí, keď ich prznili a špinili pár hodín po smrti, ohovárali a znižovali hodnotu Kuciakovej práce a vyvyšovali bludy a klamstvá, a nikto sa za to neospravedlnili, zostal.
Zostal tak, že ešte dnes nevie slovenská spoločnosť povedať, aha, naša demokracia a naša sloboda má skutočných martýrov, obete, zavraždené a popravené nie štátnou mocou, ale ľuďmi jej veľmi blízkymi, ktorí v atmosfére morálneho nihilizmu a pragmatizmu, redukovaného na čerpanie štátnych zákaziek a európskych peňazí už nie je schopný morálne odsúdiť ani vraždu.
Tam, kde sa to všetko začalo...
A pamätáte si, kedy Robert Fico povedal ich mená – Ján Kuciak a Martina Kušnírová, kedy ponúkol niečo viac ako rovnaké vzorce správania a reakcií, akoby riešil nejakú schému a nie životy mladých ľudí v krajine, ktorú on vtedy viedol.
Jediné, na čo sa zmohol, bola nemorálna pyramída peňazí, symbol sveta, ktorý pripravil Jána a Martinu o život v ich dome vo Veľkej Mači. Nie v Dubaji, nie v Hanoji v zlatej vani, ani v kaštieli zatvorenom pre verejnosť, ale v dedinskom domčeku vo Veľkej Mači, v radovej zástavbe na obyčajnej ulici...
Po smrti sa ich snažili symbolicky zahádzať pyramídou peňazí, lebo to je ich svet a iný nepoznajú, rovnako ako nerozumejú slobode a odvahe takýchto ľudí a preto im odpovedajú vždy iba pyramídami z peňazí ako púštni Slováci.
A pamätáte si, keď ich poprava namiesto spojenia spoločnosti krajinu rozdelila, ako o ich smrti hovorili ľudia, ktorí nerozumejú, čo to znamená pracovať z presvedčenia, nie kvôli vidine pyramídy, kde budú ležať zasypaní zlatkami so všetkými, ktorí ich sprevádzali a že toto delenie, úspešné delenie, nám zostáva dodnes.
Keď si v týchto dňoch spomeniete, nemyslite už na Gašparov a drogové stopy, na mafiu z Netlixu a haldu peňazí na stole na Úrade vlády, kde sa to všetko začalo, ale na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, popravených v ich dome vo Veľkej Mači na objednávku niekoho, koho dodnes nepoznáme.
