Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko
Spojené štáty po nástupe staronového prezidenta Donalda Trumpa ustupujú od boja proti klimatickej zmene. Vysiela to silný negatívny signál globálnemu úsiliu o zníženie emisií skleníkových plynov. Takéto kroky môžu demotivovať partnerov a oslabiť inštitúcie, ktoré sa budovali celé desaťročia.
Trumpov prístup je príkladom krajne pravicového populizmu, ktorý rozkladá systém zvnútra.
Európsku úniu stavia pred dvojitú výzvu: musí nielen obnoviť a obhájiť svoju pozíciu globálneho klimatického lídra, ale aj posilniť vlastnú ekonomickú stabilitu v čase, keď jeden z kľúčových spojencov mení kurz.
Ak má Európa ustáť tlak zo strany nesystémových Spojených štátov či autoritárskeho Ruska, potrebuje silný, sebestačný a konkurencieschopný hospodársky model. Ten sa však nevyhnutne spája so zelenou transformáciou a dekarbonizáciou priemyslu.
Čo môže Európa robiť
Stoja pred nami tri kľúčové úlohy.
Po prvé: Uhlíková neutralita do roku 2050. Cieľ, ktorý neslúži len na ochranu klímy, ale je prospešný aj pre našu energetickú bezpečnosť. Zníženie závislosti od fosílnych palív, najmä z tretích krajín, je dnes nielen environmentálnou, ale aj geopolitickou nevyhnutnosťou. Naplnenie tohto záväzku vyžaduje dôslednú implementáciu Európskeho ekologického dohovoru (takzvaného Green Dealu) a Plánu pre čistý priemysel (Clean Industrial Deal).
