Toto bol dlhý príbeh rekonštrukcie vlády. Ale ako mnohé podobné „mexické“ seriály, o láske, vášni, zrade, únosoch a karteloch, ani táto sezóna sa ešte nekončí. Napriek tomu, že Robert Fico na svojej streamovacej platforme oznámil, že sa koalícia dohodla na zmene zmluvy, ktorá jeho politickú rodinu mala držať pokope. Je jasné, že skutočným tmelom nie je zmluva, ale konzumácia moci, ktorá sa rozrieďuje na individuálne záujmy. Tie záujmy ani táto zmluva nadobro neukojí.
Ficova rovnica hovorí že namiesto doterajšieho pomeru delenia členov vlády 7 (SMER), 7 (HLAS) a 3 (SNS) sa mení na pomer 9 (SMER), 6 (HLAS-SD) a 2 (SNS).

Na fotke, ktorú uverejnil Robert Fico, sa Andrej Danko usmieva, ale to neznamená, že o dva dni bude opäť so zlomeným srdcom písať Ficovi. Aspoň to môžeme predpokladať na základe toho, čo sme doteraz videli.
Danko si uvedomil, že súčasné vládnutie je jeho posledná šanca byť v parlamente v inej pozícii než ako turista. A zachoval sa – na svoje pomery – až múdro: v pondelok ponúkol všetko, čo má, premiérovi Ficovi. Vlastne všetko, o čom si myslí, že má, lebo na ministerstvá pod nominantmi SNS už dávno nemal vplyv.
V utorok mu to pripomenuli jeho samotní nominanti, Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, ktorí sa vyhrážali, ak by im Fico zobral ministerské posty, tak po návrate do parlamentu budú hlasovať podľa svojho svedomia. Čo to v skutočnosti znamená, vie aj Fico, dokonca aj Andrej Danko.
Zároveň zmierňoval svoju pondelkovú veľkorysosť a tvrdil, že aj zmeny na ministerstvách by mali odsúhlasiť šéfovia strán. Dankova nahá pravda bola, že on osobne o ničom nerozhodoval a zjavne preto najaktívnejšie komunikoval s médiami, aby mal pocit, že aspoň svoje vyjadrenia má pod kontrolou. Ale ani to nebola úplne pravda.
Opatrne vyjadril nádej, že premiér ho nepodrazí. Popritom u Danka sa aj definícia zrady mení na počkanie. Je jasné, že prišiel o svoju milovanú hračku, ministerstvo športu, ktoré Fico formálne priradil pod Smer, ale zjavne ho dostane najhlasnejší z rebelov.
Čo sa týka Ficovej väčšiny v parlamente a to, aká silná bude, je asi momentálne v rukách Jána Ferenčáka, Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ľudí, ktorí sa v uplynulých týždňoch odvolávali na svoju chrbtovú kosť morálku a hodnoty.
Rokovania s Ficom k týmto veciam zjavne prilepia aj nejakú tú cenu, vyjadrenú vplyvom, pozíciou alebo príjmami.
Hovoríme o ľuďoch, ktorým sa nepáčilo smerovanie koalície a výhrady ktoré mali, napríklad k tomu, ako funguje ich materská strana, sa nedajú eliminovať drahším mejkapom, aby Hlas ostal stranou pekných ľudí.
V minulosti dokonca aj niektorí rebeli by súhlasili, že ťažko si predstaviť horšiu a nekompetentnejšiu ministerku ako Martinu Šimkovičovú. Veľká časť kultúrnej verejnosti napäto očakávala, či Šimkovičová nepadne ako obeť na udržanie koalície aspoň v bdelej kóme, s predpokladom, že nech už ktokoľvek po nej príde, horšie to už naozaj byť nemôže.
Nateraz to nevyzerá na radikálnu zmenu.
V nasledujúcich hodinách, dňoch a možno mesiacoch sa nám obnažia obchody, ktoré umožnia Robertovi Ficovi zajtra odcestovať do ním donedávna nenávidenej Ameriky ako vládnucemu premiérovi Slovenska.