„Mne sa veľmi páči, ako Barbora Mareková v podcaste Ľudskosť hovorí o princípe dosť dobrého rodiča. O tom, že keď zlyhávame, keď nám tá ruka vystrelí alebo keď nahučíme na to decko, tak to nevzdávajme s tým, že som zlyhal. Ale hľadajme každý deň spôsob, ako sa posunúť aspoň o krôčik.“
Takéto slová zazneli na moju adresu v podcaste Otcovia v plienkach Denníka N z úst bývalého poslanca NR SR, neskôr lektora kritického myslenia a dnes ľudskoprávneho aktivistu Martina Poliačika.
V rozhovore sa s ním novinári rozprávali dominantne o deťoch z Ukrajiny, ktoré uniesol ruský režim. No v jeho druhej časti sa venovali aj rodičovstvu - a zaznelo tam niekoľko vecí, ktoré ma prekvapili. A keďže Martin explicitne spomenul aj mňa, chcem na ne zareagovať.
Starať sa o deti je v mnohom náročné, vyžaduje si to veľa síl, takže súcit k rodičom je v mojom podcaste pravidelnou témou. Martinova interpretácia „dosť dobrého rodiča“ mi však nesedí.
Slová o „vystrelenej ruke“, ktoré mi pripísal, z mojich úst nikdy nezazneli. Každú rodičovskú facku považujem za poškodzovanie dieťaťa a miera násilia voči deťom, ktorú považujem za normálnu, je presne nulová.
Kto je dosť dobrý rodič?
Martin v Denníku N vraví, že by sa chcel viac rozprávať o situácii otcov, ktorí to majú náročné.
Keď vyťažený otec udrie dieťa, ktoré viackrát nesplnilo pokyny, mal by sa mu, podľa Martina, ospravedlniť a požiadať ho o „spoluprácu“, aby k facke v budúcnosti nedošlo.
Podľa mňa je to manipulácia dieťaťa.
Skúsme si v Martinových myšlienkach vymeniť slovo „otec“ za slovo „manžel“. Akceptovali by sme „vystrelenú ruku“ a slová o lepšej „spolupráci“ aj voči dospelej partnerke? Verím, že nie.
Násilie do vzťahov nepatrí. Prečo ho teda zľahčujeme pri deťoch, ktoré sú navyše menšie, slabšie a sú kompletne odkázané na nás, rodičov?
Deti nemajú kam ujsť, nemajú sa ako brániť a nemajú sa s nami, rodičmi, ani ako rozviesť. A všetko toto sú dôvody, pre ktoré musíme deti chrániť a správať sa k nim s rešpektom.
Pri téme násilia sa u nás v diskusiách často objaví niekto, kto reaguje slovami: „Preháňate. Aj nás bili, a sme v pohode“.
Nie, nie ste v pohode. Veď zľahčujete násilie - znela by moja odpoveď.
