Ak by predseda strany, vlády a koalície v uplynulých mesiacoch počúval (a on počúva), zachytil by kritiku, že sa mu vlastnou vinou a pasivitou rozpadá koalícia. Aj tu zaznievala otázka, čo je to za nápad kategoricky odmietať rokovanie s odpadlíkmi a zatvárať si tak jediné dvere vedúce z akútnych problémov.
Lenže ako by potvrdil Harry Maguire, na ofsajdy, šťastie a výkony sa história nepýta, rátajú sa výsledky. Nuž a bez ohľadu na to, či mal premiér viac šťastia, alebo rozumu, nateraz to vyzerá, že výsledkom bude nielen obnovená aká-taká parlamentná väčšina, ale ešte silnejšie zovretie partnerov.
Na tejto situácii je okrem iného zaujímavé, ako rozdielne k tomu tí partneri pristupujú. V Hlase akoby brali vlastné poníženie a úslužnosť za prírodný zákon, bez odporu sa podvolili a odovzdali časť toho, čo si po voľbách prácne vyrokovali. Naopak, Andrej Danko sa krútil, búchal, plakal – a prehral.
To preto, že nepochopil situáciu.
Danko si totiž pomýlil vyjednávanie s argumentáciou – verejne sa dovolával morálky, cti a priateľstva. To preto, že je večne zaborený len v tom Ciceronovi. Keby totiž načrel aj do poličky s Thukydidom alebo Titom Liviom (a on takú určite má!), takej chyby by sa nedopustil.
V oboch totiž nájdeme v zásade nemenné fundamenty „realistickej“ politickej doktríny. Uplatnili ich Aténčania, keď napadli a obliehali Melos. Márne obyvatelia ostrova naliehali na útočníkov, že sa ničím neprevinili, odpoveď bola prostá: silní robia, čo zmôžu, a slabí strpia, čo sa im vnúti. Je úplne jedno, kde je pravda či právo.
Alebo keď si chceli porazení Rimania pomôcť pri odovzdávaní zlatého výkupného Galom s argumentom, že váhy vážia nejako zle. No tak dobyvateľ Brennus na misku so závažím prihodil aj svoj ťažký meč a popod košaté fúziská utrúsil čosi, čo dnes prekladáme ako odkaz „Beda porazeným!“
Smer vzíde z rekonštrukcie vlády posilnený o dve ministerstvá. Koaličná kríza sa ešte neskončila Čítajte Inými slovami, odpor je márny a bolestivý. Danko ho zjavne kládol, takže prišlo aj na hrozby predčasnými voľbami, kde sa rýchlo ukázali limity jeho možností.
Kríza tak, možno paradoxne, Ficovu situáciu zatiaľ posilnila. Danko s Matúšom Šutajom Eštokom fakticky povedali, že bez ohľadu na reči sú výmenou za aspoň štipku moci pripravení zniesť takmer akékoľvek nepohodlie a na ich záujmy sa nemusí prihliadať. Veď sa ani nebude.
Dôležité je tu slovo „zatiaľ“, napriek konsolidácii totiž platí, že veľa aktérov má veľa rôznych záujmov a je len otázka času, kedy sa dostanú do konfliktu.
