Každý rok zbierame spomienky na dvoch mladých ľudí, ktorých nájomní vrahovia z okruhu Mariana Kočnera prišli zavraždiť do ich domova. Nebola to len zhoda náhod, že jednou z obetí bol novinár Ján Kuciak.
Aj keď sa Robert Fico snaží slovo novinár v súvislosti s vraždou vo Veľkej Mači nevyslovovať, akoby sa táto poprava mohla stať komukoľvek, knihovníkovi, baníkovi alebo aj jeho voličom.
Martinu Kušnírovú tiež zavraždili preto, že bola snúbenicou novinára, že sa za neho chcela vydať, mať dieťa a budúcnosť.
Po siedmich rokoch sa môže zdať, že všetky spomienky máme pozbierané, všetky vyhlásenia napísané a už niet k tomu čo dodať. Nie je to tak.
Rany sú stále otvorené a súčasná vláda svojimi krokmi v oblasti právneho štátu a Fico s vyjadreniami na adresu novinárov strká prst do rany.
Ani pre rodinu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa spomínanie nikdy nekončí.
Zaseknutá spravodlivosť
Spravodlivosť sa zasekla. Objednávateľ vraždy stále nie je odsúdený napriek tomu, že príbeh toho, čo sa pred siedmimi rokmi vo februári udialo, je pomerne dôveryhodne vyskladaný. Súd sa zatiaľ priklonil k verzii, že volavka darovala vraždu svojmu živiteľovi, svojmu stredobodu zvráteného univerza.
Medzinárodne osemdesiatpäť percent vrážd novinárov sa nikdy nevyšetrí. Navyše vo viac ako deväťdesiatich piatich percentách prípadov objednávateľ vraždy nie je za skutok odsúdený. Kde sa nakoniec Slovensko umiestni v tejto zlovestnej štatistike beztrestnosti vrahov novinárov?
Ak by nenávistné prejavy okamžite zabíjali, tak by na Slovensku bolo mnoho ďalších zavraždených novinárov, lebo za tých sedem rokov sa politici v ničom nepoučili.
Organizácie na ochranu novinárov, Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), Article 19 Europe, Európska federácia novinárov (EFJ) a Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF) upozornili na rozmach online obťažovania a diskreditačných kampaní, ktoré sú často napojené na dezinformačné siete a ich cieľom je zastrašiť nezávislých novinárov.
Počas svojej misie v novembri 2024 popri stretnutí s novinármi z rôznych redakcií sa snažili aj o stretnutie s prezidentom, premiérom a ministerkou kultúry. Vláda ich ignorovala, popritom mali šancu vysvetľovať svoje postoje týmto organizáciám. Pre túto garnitúru je samozrejme pohodlnejšie tvrdiť, že nepriateľské živly žalujú v zahraničí a tieto organizácie potom vydávajú zmanipulované stanoviská.
Unášajú sa u nás médiá?
Medzinárodní odborníci sledujú stav médií na základe nasledujúcich kritérií: ako sa vládna moc stavia k verejnoprávnym médiám, aký je stupeň politickej kontroly nad mediálnymi regulátormi, či vláda používa štátne financie na podporu provládnych médií a oslabenie kritických hlasov, a či vyvíja vláda tlaky na vlastníkov súkromných médií.
Čo všetko sledovali na Slovensku? Zmeny vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, kontroverzný návrh na reorganizáciu mediálneho regulačného orgánu, ktorá presúva rozhodovaciu moc z kolektívnej rady na jediného predsedu vymenovaného vládou. Absenciu jasných pravidiel na distribúciu štátnej inzercie, vyhrážky Fica, že Markíze odoberie štátnu reklamu, Nový Čas skončil v portfóliu Penty. Pozastavili sa aj nad navrhovaným zákonom o práve na odpoveď a rečiach o vytvorení špeciálnych súdov na riešenie mediálnych sporov, čo by mohlo viesť k zastrašovaniu novinárov.
Samozrejme, že vyjadrili znepokojenie, lebo chápu, že fráza „Slovensko ešte nie je Maďarsko“ znamená len toľko, že Robert Fico ešte nemal dostatok času dokonať takú devastáciu ako jeho veľký vzor Orbán.
