V novembri minulého roka napísala česká novinárka Apolena Rychlíková výbornú reportáž o ekonomickom násilí. Jej text pre portál Page Not Found poukazuje na to, že domáce násilie má mnoho podôb a niekedy vedie aj cez peňaženku. Táto forma je často prehliadaná.
Naše radary na rozlišovanie toho, čo už je násilie, nie sú nakalibrované na tento typ subtílnej kontroly. Často si nevieme predstaviť alebo odmietame pripustiť, že by to boli práve peniaze, ktoré tvoria jeden z pilierov násilného správania a ktoré sú hnacím motorom niečej neslobody.
„Človek, ktorý zarába viac, sa stotožní s vyšším postavením v domácnosti a začne svoju výhodu zneužívať,“ píše Rychlíková a dodáva, že ten, kto je od jeho príjmu závislý, býva zahnaný do kúta. A čo je v tomto prípade dôležité, najčastejšie to bývajú práve ženy na materskej, respektíve rodičovskej.
Bez bločka domov nechoď
Odchod z práce a vstup na nové pole pôsobností, ktoré nie je na Slovensku finančne dostatočne ohodnotené, vedú k tomu, že ženy sú vo väčšine prípadov finančne odkázané na partnera.
Materská a rodičovská sa tak môžu stať najzraniteľnejším obdobím, práve pre zvyšujúce sa riziko ekonomického násilia. Nejde o nový ani umelo vytvorený problém, ale o dobre zdokumentovaný sociálno-ekonomický fenomén. Odborníčky a štatistiky tvrdia, že na Slovensku sa s násilím všeobecne stretla každá piata žena a z toho minimálne jedna tretina zažila aj násilie ekonomické.
Prejavuje sa ako absolútna kontrola spoločných financií. Muži napríklad od žien požadujú podrobné vyúčtovanie každého nákupu a ony musia chodiť z obchodu domov s bločkami. Prípadne im obmedzujú prístup k vlastným financiám a majetku alebo bránia zarábať popri rodičovskej.
Prejavom ekonomického násilia je aj to, keď ženám obmedzujú finančné prostriedky na pokrytie nákladov na domácnosť či deti. Nie je to až také ojedinelé, najmä keď si uvedomíme, že mnoho mužov toto opatrenie ospravedlňuje akousi „finančnou zodpovednosťou za rodinu“ a vytvára dojem, že ženy bezhlavo utrácajú.
