Ak si v Európe neurčíme svoju budúcnosť sami, iní ju určia za nás

Lucia Yar je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko
Ľubica Karvašová je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko

Po desaťročiach obrannej pasivity a spoliehania sa na Spojené štáty vyzýva dnes Európsku úniu k ambicióznosti už aj prezident brániacej sa Ukrajiny. Či sa nám to páči, alebo nie, Trump prevrátil šachovnicu, čím Úniu núti k odhodlanejšiemu postupu.

EÚ má na to, aby sa vzoprela Putinovi aj Trumpovi. Potrebuje na to masívnu a koordinovanú investíciu do spoločnej bezpečnosti, ktorú posledné tri roky aktívne bránili Ukrajinci na fronte. Jednotný postup však od samého začiatku torpédujú ruskí trollovia Fico a Orbán. Aké máme možnosti a aká je úloha Slovenska?

Spoločná stratégia

Na pokrytie investičného dlhu v obrane a posilnenie spoločnej bezpečnosti EÚ bude podľa správy Maria Draghiho treba v nasledujúcich desiatich rokoch vynaložiť 500 miliárd eur.

Komisia navrhuje uvoľnenie výdavkov z už schválených schém, odblokovanie dlhových pravidiel pre členské štáty pre výdavky na obranu aj stimulovanie verejných a súkromných investícií. Pondelkové stretnutie, ktoré do Paríža zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, bolo presne o týchto témach. Zatiaľ však lídri nenašli jasnú zhodu.

Čakáme aj na Bielu knihu pre európsku obranu, ktorú 19. marca predstavia nový komisár pre obranu Andrius Kubilius a šéfka diplomacie Kaja Kallas. Spoločnú stratégiu nastaví na roky dopredu – pre tých, ktorí o ňu budú mať záujem a nebudú spoločné snahy blokovať.

A práve to je kľúčové. Na to, aby Európa ostala relevantná a konkurencieschopná, bude potrebovať silný Európsky obranný pakt zložený z „ochotných“ členských krajín EÚ a ďalších spojencov ako Spojené kráľovstvo, Nórsko a Ukrajina. Pridať sa môžu aj mimoeurópske krajiny ako Kanada či Južná Kórea. Takýto pakt by umožnil koordinovaný vývoj, investície a obstarávanie obranných kapacít.

Kde pri rokovaniach stojí Slovensko? Žiaľ, celkom mimo. S Ficom dnes nikto nepočíta. Svoju nezodpovednosť už preukázal dostatočne a veľakrát. My však pracujeme na tom, aby sme boli súčasťou riešenia, nie problému. Vieme, že nemôžeme čakať.

V Európskom parlamente máme ešte stále proeurópsku a prodemokratickú koalíciu. Viac budeme spolupracovať aj s európskymi politickými stranami naprieč EÚ či globálne.

Výzvy: Nejednota v kapacitách i záujmoch

Problémov je v Únii hneď niekoľko. V prvom rade sú to obranné výdavky, medzi členskými krajinami stále rôzne. Kým niektoré krajiny, napríklad Poľsko, už teraz dávajú viac ako štyri percentá HDP na obranu, sedem krajín EÚ, ktoré sú zároveň aj členmi NATO, stále nedosahujú ani dohodnuté dve percentá. Slovensko oficiálne tento cieľ dosiahlo nedávno a len tesne.

Druhým je fragmentácia obstarávania a vývoja obranných kapacít po národných linkách. Každá krajina sa totiž riadi vlastnými prioritami a preferenciami – a môžu stáť aj v protiklade.

Vo výsledku tak vidíme pri európskych obranných systémoch duplicitu, neefektívnosť a vzájomnú nekompatibilitu. Príklad? Kým Američania používajú jeden typ bojového tanku a dva typy húfnic, európske krajiny majú 19 rôznych tankov a 28 húfnic. Logistická náročnosť rôznych systémov sa ukázala aj pri pomoci Ukrajine.

Do tretice máme obrovské medzery aj v rozdielnych obranných schopnostiach jednotlivých členských krajín. Niektoré členské štáty neboli za tridsať rokov schopné zaistiť vlastnú funkčnú protivzdušnú obranu či stíhacie letectvo (luxusné tryskáče sa naozaj nepočítajú, pán Kaliňák).

Na niektorých veciach však zhodu nájsť musíme. Musíme napríklad trvať na tom, aby sa všetky členské krajiny a naši partneri z „koalície ochotných“ písomne zaviazali a jasne odmietli akékoľvek snahy o „appeasement“ (politiku ústupkov) voči Rusku. Vymedzili by sa tak celkom nahlas nielen voči Trumpovi, ale aj tým, ktorí jeho súčasný postoj voči Ukrajine schvaľujú.

Vítame iniciatívu prezidenta Macrona, ktorý zvolal v pondelok a v stredu mimoriadne stretnutia vybraných európskych lídrov do Paríža v reakcii na vystúpenie zástupcov Spojených štátov na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii počas predošlého víkendu.

My z bývalého Československa by sme mali najlepšie vedieť, že ústupky voči agresorovi nefungujú, ale len ho povzbudia v ďalších výbojoch. Dôležité je dnes to, že pri stole v Paríži sedeli tí, ktorí v Mníchove 1938 urobili chybu. Dnešní lídri sa prihlásili k záujmu a zodpovednosti za európsku bezpečnosť v nových podmienkach. To dáva základ, na ktorom sa dá ďalej stavať.

Jeden povraz utiahne viac ako pár nitiek

Pri vhodnej obrannej koordinácii nepotrebujú mať všetci všetko. Hlavnou myšlienkou novej stratégie by malo byť vzájomné prepojenie kapacít a spoločných nákupov, a to v koordinácii s NATO. Dosiahla by sa tak vyššia efektivita, úspory z rozsahu, aj by sa zabránilo prihrávaniu kšeftov pre vlastných.

Vychádzajme aspoň na chvíľu z predpokladu, že tlak na spoločné riešenie neupadne. Že členské krajiny skutočne navýšia rozpočty a prestanú pretláčať len vlastné národné záujmy. A že politická vôľa bude rovnako silná ako pri hospodárskej záchrane Grécka či ozdravného fondu EÚ po covide. Možnosti totiž máme.

Splnenie dvojpercentného cieľa výdavkov na obranu je prvým krokom, vďaka čomu by sa uvoľnilo 60 miliárd ročne. Napriek tomu to nebude stačiť. Šéfka eurokomisie už navrhla vyňatie obranných výdavkov z limitov rozpočtového deficitu.

V Bruseli sa diskutuje o konkrétnych možnostiach

Potrebné však bude aj ďalšie rozšírenie spoločného financovania. Komisia navrhla viacero opatrení vrátane obranných dlhopisov, grantov a využitia nevyčerpaných prostriedkov z pandemického fondu. Diskutuje sa aj o ďalšom využití výnosov zo zmrazených ruských aktív, ktoré ešte nie sú sľúbené Ukrajine.

Spoločné obstarávanie a koordinovaný vývoj by pomohli efektívnejšie vybudovať kapacity v oblasti dronov, protiraketových systémov, satelitov, ochrany kyberpriestoru a ďalších kľúčových technológií. Pri výskume a vývoji už má EÚ vytvorenú aj architektúru, a to vďaka Európskej obrannej agentúre. Stačí, aby ju členské štáty vytiahli zo zásuvky a rozhodli sa ju aj využiť.

EÚ tiež môže spustiť aktivity na podporu väčšej účasti súkromného sektora na obranných projektoch. Tento prístup by mal zahŕňať zjednodušenie prístupu k úverom pre obranný priemysel.

V odborných kruhoch prebiehajú aj debaty o veľkom európskom programe vyzbrojovania, naštartovaní jadrového programu Európskej únie s prizvaním Spojeného kráľovstva, harmonizácii noriem pre zbraňové systémy a muníciu. Cieľom je tak postupný prechod k skutočnému jednotnému trhu v oblasti obrany.

Musíme tiež ukázať silu a pripravenosť použiť páky, ktoré máme k dispozícii. Zaviesť clá na to, čo si Američania reálne všimnú. Napríklad na americké technologické a priemyselné giganty, ktoré od Európanov poberajú neprimerane veľké príjmy za to, aké škody spôsobujú európskym demokraciám – a ako málo daní platia za prístup k spoločnému trhu.

Tento krok by nebol len ekonomickou odpoveďou, ale aj politickou reakciou na agresívne obchodné praktiky. Európska únia by týmto spôsobom zároveň vytvorila nový zdroj príjmov prostredníctvom digitálnej dane na online platformy a streamovacie služby ako Spotify, Netflix, X, Meta a podobne. Tento krok by bol jedným z nových vlastných zdrojov financovania, ktorý by následne mohol byť použitý na podporu strategických projektov v rámci EÚ.

Slovensko: súčasť riešenia alebo obetný baránok?

Na podporu Ukrajiny v tom, aby okrem vlastného územia bránila aj EÚ, vynaložili členské krajiny zatiaľ dokopy asi desatiny percenta HDP. To, že túto hospodársku ťarchu nesú najchudobnejší v EÚ, je pre sériu zlých rozhodnutí v členských krajinách. Nie pre zlý Brusel, ako znie z Washingtonu, od populistov či našej vlády. Aj preto nesmie akékoľvek ďalšie zvýšené výdavky na obranu EÚ niesť sociálny pilier a najnúdznejší.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny V4 je obzvlášť dôležité, aby sa zapojili do spomínaných iniciatív. Keď sa bude budovať skutočná spoločná európska obrana a Slovensko nebude jej súčasťou, stane sa nárazníkovou zónou, ktorú si Rusko bude vedieť rýchlo podmaniť.

Európa je na kroky zvyšovania vlastných ekonomických aj bezpečnostných kapacít technicky pripravená. Otázkou je, či – a hlavne ako rýchlo – sa nájde politická vôľa.

Kým európski partneri si uvedomujú, že nastala tektonická zmena a je čas sa k nej zodpovedne postaviť, Fico koná v príkrom rozpore so záujmom Slovenska. Posledne sa náš proruský premiér radoval z toho, že Trump s Putinom chcú Ukrajinu rozparcelovať a EÚ zahnať do kúta.

Našou úlohou aj v europarlamente musí byť presvedčiť našich partnerov na európskom Západe, že Slovensko patrí na ich palubu a že bude prínosom.