Autor je antropológ a filozof
Keďže nepíšem rozsiahlu štúdiu, poznamenám, že zjednodušujem. A záujemcov o kritickú metódu „dekonštruktívnej stratégie“ odkazujem priamo na základné zdroje, ako bol filozof Jacques Derrida či literárny teoretik Paul de Man.
Len jedna veta: Dekonštrukcia zvýrazňuje rôzne zamlčané predpoklady, ambivalencie a spochybňuje tradičné interpretačné schémy.
Návrat k fašizmu a jeho doktríne
Americký marxista George Weissman už v roku 1969 v predhovore k súboru textov Leva Trockého Čo je to fašizmus a ako ho poraziť (z rokov 1931 – 1940) píše, že nadužívanie nálepky „fašista“ je problém. Nakoniec môže slúžiť na zamaskovanie podstaty fašizmu a paralyzovať odpor. Nadužívanie tejto nálepky zdôraznila aj anotácia knihy historika Jakuba Drábika Fašizmus (2019).
Okrem pár akademikov si už málokto dá prácu s primárnym zdrojom, totiž Benitom Mussolinim. Posledný preklad jeho textov (vrátane kľúčového La dottrina del fascismo) do češtiny spravil v roku 1935 Milan Bartošek. O prvý preklad tohto fašistického manifestu do modernej slovenčiny sa teraz pokúšam aj ja.
Výber: „Fašistická koncepcia života je protiindividualistická, zdôrazňuje dôležitosť štátu a uznáva jednotlivca iba do tej miery, do akej sa jeho záujmy zhodujú so záujmami štátu. Fašistická koncepcia štátu je všeobjímajúca; (...) fašizmus nie je len systém vlády, ale predovšetkým systém myslenia. (...) Takto chápaný fašizmus je totalitný, (...) rozvíja a posilňuje celý život národa.“
Mussoliniho fašizmus (pojem má pôvod v robotníckych a agrárnych odboroch z roku 1872) nie je nevyhnutne v rozpore s progresivizmom, socializmom či dokonca humanizmom, ako to postrehol už Jean-Paul Sartre. Nie je čisto tradicionalistický, ale mixuje avantgardu, technologický pokrok s imperializmom, odkazy na Rímsku ríšu, chiliazmus a katolícku tradíciu.
