Pred desiatimi rokmi to bol Bernini, teraz je to Donatello. Osud dvoch búst od dvoch špičkových talianskych sochárov, ktoré sa akoby odnikiaľ vynorili na Slovensku, môže byť aj v pohnutých časoch testom, kam sa ako spoločnosť hýbeme.
Mramorovú bustu pápeža Pavla V. predávala v rokoch 2013 a 2014 aukčná sieň Soga. Pochádzala z pozostalosti slovenského výtvarníka a zberateľa Ernesta Zmetáka, ktorý v druhej polovici 20. storočia často navštevoval Taliansko, maľoval ho a v takom sicílskom Cefalù má hneď pri vstupe do mesta od dlhánskeho lida aj pamätnú tabuľu.
Busta bola označená ako práca neznámeho autora podľa Berniniho a francúzsky obchodník s umením Clément Guenebeaud ju kúpil za 24-tisíc eur. Vzápätí ju získalo Getty Museum v Los Angeles. Za dielo od barokového sochára Giana Lorenza Berniniho zaplatilo tridsať miliónov.
Povolenie na vývoz dalo v roku 2015 ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča, hoci v žiadosti o vývoz bolo uvedené, že busta môže byť Berniniho originál. Maďarič povolenie neskôr zrušil, vymenení boli členovia komisie, ktorí prípad posudzovali, o prácu prišiel aj generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva.
Ale busta sa už, samozrejme, na Slovensko nevrátila.
V depozite Spišského múzea v Levoči sa teraz objavila iná rarita. Busta Cecílie Gonzagy bola roky vedená ako „mramorová busta ženy neznámeho autora“. Historička umenia Marta Herucová zo Slovenskej akadémie vied po dlhom výskume potvrdila, že ide o dielo sochára Donatella. Známych diel tohto renesančného majstra bolo doteraz na svete sedem.
Kreslili po nej dievčatá z polepšovne. Donatellovu bustu z Levoče nám môže závidieť svet Čítajte V múzeu bola busta od roku 1975, keď ju tam previedla riaditeľka dievčenského reedukačného centra, ktoré sídlilo v bývalom kaštieli Csákyovcov v Spišskom Hrhove. Usúdila, že by ju chovankyne mohli poškodiť, občas totiž vraj slúžila aj ako lopta. A okolo očí mala namaľované linky.
Pozorovatelia diania v oblasti kultúry sa už dlhšie obávajú, že zmeny, ktoré robí ministerka kultúry Martina Šimkovičová, respektíve jej šéf služobného úradu Lukáš Machala, môžu viesť aj k tomu, že z depozitov slovenských galérií a múzeí zmiznú niektoré zaujímavé a drahé diela, nateraz ich nazvime zbierkové predmety.
Berniniho pápeža Pavla V. predával súkromník, štát mohol dielo pre Slovensko zachrániť len tak, že by ho kúpil (keby ho nepustil do zahraničia, azda by ani nestálo 30 miliónov). Budeme aj pri buste Cecílie Gonzagy musieť zostať len pri sprostredkovaných pocitoch – napríklad od historika umenia Moritza Csákyho, ktorý v kaštieli v Spišskom Hrhove vyrástol?
Keď sa ho Marta Herucová spýtala, či si myslí, že by to mohol byť Donatello, odpovedal vraj: A prečo by nemal byť?
