Mnohí voliči uverili, že Robert Fico odmieta byť štatistom v mocenskej hre veľkých politických hráčov, že presadzuje suverénnu politiku, ktorá má na zreteli záujmy národa.
Uverili, lebo Fico o suverénnej slovenskej zahraničnej politike hovorí pomerne často a emotívne.
„Krajina sa stáva bezvýznamnou a nepovšimnutiahodnou, keď nemá úctu sama k sebe, keď súhlasí so všetkým, čo si želajú veľkí, keď popiera svoje národnoštátne záujmy,“ vysvetľoval vlani na svojej sociálnej sieti, prečo by mala Európska únia zachovať právo veta členským krajinám pri hlasovaní v zahraničnopolitických otázkach.
Dodal, že bez práva veta „nikto z veľkých by sa ani nespýtal na náš záujem, keby vedel, že svoje rozhodnutie môže presadiť na úkor malých“.
Za uplynulé mesiace sme mali možnosť sledovať uplatňovanie Ficovej predstavy suverénnej zahraničnej politiky v praxi: Ukrajina má prestať bojovať o územie, ktoré Rusko obsadilo.
Je to v poriadku, ak Rusko a Trumpova Amerika rozhodnú, čo bude s Ukrajinou, či môže vstúpiť do EÚ a NATO.
Navyše podľa vzoru Viktora Orbána Ficova premisa o suverenite malých voči veľkým platí len v rámci Európskej únie, ktorá svojich členov úplne správne napomína v prípade korupčného správania, likvidovania slobodných médií alebo pri zásahoch do práv menšín.
Orbánova suverenita
Orbán často hovorí o tom, že ho Brusel trestá za jeho suverénnu politiku, ktorá zohľadňuje historické hodnoty, identitu a záujmy maďarského národa.
