Od mája 2024 sa o atentáte na Roberta Fica nedarí hovoriť vecne. Istá miera splašených emócií je pochopiteľná, ale všakovaké štátne orgány sú posledné, ktoré by sa mali na nej viezť.
Kamaráti z koalície sa najneskôr 48 hodín po streľbe na premiéra rozhodli z udalosti „politicky“ vytrieskať, čo sa len dá. Na opis všetkého, čo sa diať nemalo, nie je priestor. Radšej si zopakujme, čo sa malo diať v normálnej, poťažmo ideálnej krajine.
Žiadne plošné informačné embargo. Súkromné nech – striktne a samozrejme – ostane súkromným. Nikto príčetný nežiada fotky Ficových zranení. Zdravotný stav predsedu vlády je však súkromnou vecou iba do istej miery a verejnosť určite mala poznať základné fakty aj prognózu. Z úst lekárskeho konzília, nie ministra obrany.

Báchorky o opozičnom aktivistovi, ktorý vraj dokonca rečnil na protestoch, sú hanebné po celý čas. A počúvať to ešte aj v týchto dňoch od Roberta Kaliňáka už môže aj piť krv, je to skrátka pod úroveň. Matúš Šutaj Eštok sa pre zmenu preriekol, že tajná dez/informačná služba vyrába správu na objednávku Roberta Fica, čo bolo aj vtipné.