Autorka je docentka na IFIS Poľskej akadémie vied a hosťujúca odborníčka na CEU Democracy Institute
Dvadsiaty tretí január 2025 by sa mohol do maďarskej histórie zapísať ako deň, keď celý národ ochromila panika vyvolaná jednoduchým hoaxom. E-mailová kampaň, v ktorej „moslimskí teroristi“ hrozili rozpútaním „hnevu utláčaných“, spustila vlnu strachu a chaosu. Bolo evakuovaných 300 škôl a mnohé ďalšie budovy prehľadali pre možné výbušné zariadenia.
Táto hrozba bola súčasťou koordinovanej celoeurópskej operácie zameranej na vyvolanie paniky a zmätku v spoločnosti. Podobné incidenty hlásili aj v iných členských štátoch EÚ vrátane Francúzska, Nemecka a Španielska. Poplach sa netýkal len škôl, ale aj súdov, prokuratúr a obchodných centier.
Kremeľ už dlho využíva konšpiračné teórie ako nástroj politického vplyvu a tento hoax mu dokonale zahral do karát. Vytvorením falošnej „islamistickej“ hrozby podporil krajne pravicové protimigračné naratívy naprieč Európou, spochybnil verejnú mienku a diskreditoval politických oponentov.
Zároveň odviedol pozornosť od situácie na Ukrajine.
Bezpečnostná výzva
Pre Viktora Orbána bol tento hoax politicky užitočný. Namiesto riešenia incidentu ako bezpečnostnej hrozby jeho vláda využila situáciu na obviňovanie tradičných „nepriateľov“ Maďarska – EÚ, migrantov a zahraničných konšpiračných síl – zo všetkých ekonomických a spoločenských problémov krajiny.
V strednej a vo východnej Európe po podobných incidentoch obvykle nasledovalo bezodkladné prešetrovanie národnými bezpečnostnými zložkami. V Česku tajné služby identifikovali ruské spravodajské siete ako páchateľov, podobný záver vyvodili aj bulharské štátne orgány.
Objem podobných dezinformačných útokov od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 naznačuje, že manipulácia a zahraničné informačné operácie (FIMI) predstavujú pre EÚ 27 čoraz väčšiu bezpečnostnú výzvu.
Ako ciele boli strategicky vybrané školy, keďže ich evakuácia vyvoláva rozsiahle narušenie pokoja. Strach z bombových útokov neovplyvňuje len študentov, ale aj ich rodiny a zamestnancov, čo zároveň vyčerpáva verejné zdroje a núti štátne orgány okamžite reagovať.
Udalosti z 23. januára sú o to nezvyčajnejšie, že zasiahli aj spojenca Ruska. Orbánova administratíva však nezaváhala. Kým bezpečnostné zložky prehľadávali školy, minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil hrozby za „priamy dôsledok“ migračnej politiky Bruselu a Západu.
Nezabudol ani na propagandistickú obhajobu kontroverzných vládnych zákonov „Stop Soros“, ktoré kriminalizujú legitímnu migráciu.
Zároveň sa vládna propaganda pustila do domácich politických oponentov. Medzi hlavnými cieľmi bola strana TISZA (Strana rešpektu a slobody) pod vedením Pétera Magyara. Strana si rýchlo získava podporu a v posledných prieskumoch dokonca odsunula Fidesz na druhé miesto. Orbánove médiá sa snažia Magyara vykresliť ako psychicky labilného a nebezpečného človeka.
Štátom kontrolované dezinformácie majú v Maďarsku dlhú históriu, pričom jednou z najznámejších a najtrvalejších kampaní je teória „veľkej náhrady“.
Ráznejšie opatrenia
Už viac ako desať rokov Orbánova strana Fidesz vypúšťa tvrdenia, že medzinárodný filantrop George Soros a EÚ plánujú nahradiť európsku populáciu moslimskými migrantmi. Vláda použila tento príbeh na ospravedlnenie zásahov proti mimovládnym organizáciám a nezávislým médiám, to všetko pod zámienkou ochrany „suverenity“.
Úrad na ochranu suverenity začal vyšetrovať aj aktivity Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) s tvrdením, že organizácia je súčasťou „širšieho úsilia o násilné uplatnenie politického vplyvu“.
Ukrajina sa takisto dostala pod paľbu. Maďarská vláda šírila nepodložené tvrdenia, že Ukrajina financuje investigatívny portál Direkt36, ktorý len nedávno zverejnil dokument o Orbánovom rozsiahlom hromadení bohatstva s využitím systémovej korupcie.
Okrem toho noviny Magyar Nemzet (považované za proFidesz) a médiá blízke premiérovi tvrdia, že „ukrajinské tajné služby“ vedú skrytú kampaň na zvrhnutie premiéra Maďarska.
Od zvolenia Trumpa za prezidenta Orbán už nebude môcť obviňovať americkú administratívu z „financovania zahraničných agentov v Maďarsku“. Musel si preto nájsť „novú hrozbu pre národnú suverenitu“, ktorá by sa mu hodila do kampane proti prezidentovi Zelenskému.
Maďarské propagandistické médiá ho vykresľujú v absurdne negatívnych diskurzoch – ako „klauna“ alebo dokonca ako vinníka za Putinovu genocídnu vojnu na Ukrajine.
Úloha Ruska vo falošnej teroristickej e-mailovej kampani a odpoveď Fideszu vyvoláva naozaj vážne otázky o spolupráci. Kremeľ už mal v Maďarsku vybudovanú rozsiahlu sieť podporovateľov vrátane krajne pravicovej Strany Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) a proruských okrajových médií.
Orbánova snaha vo finále viedla k zmene a propagácii novej taktiky. Export Ruskom podporovaných, euroskeptických a prokremeľských naratívov a dezinformácií by mohol byť ešte rozsiahlejší v roku parlamentných volieb.
Proruské dezinformácie by mohli výrazne pomôcť Orbánovi v roku 2026 opätovne vyhrať voľby.
Európska únia reagovala na Orbána zadržiavaním štrukturálnych fondov, ale aktuálne sú potrebné oveľa ráznejšie opatrenia.
EÚ musí hľadať efektívny spôsob podpory nezávislých médií a organizácií občianskej spoločnosti v Maďarsku – najmä teraz, keď Trump znížil značné prostriedky na podporu demokracie v strednej a vo východnej Európe. Komisia by mala zvážiť aj zavedenie sankcií či iných represívnych opatrení proti členským štátom, ktoré sponzorujú šírenie dezinformácií.
Riešenie tohto problému musí byť pre Európu skutočnou prioritou – odolať korozívnemu ruskému vplyvu a Orbánovej ničivej moci a zároveň zachovať demokraciu v období, keď nikdy doteraz nestála na vratkejších nohách.
