Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Keď vládne strany po voľbách podpísali koaličnú zmluvu, Robert Fico na tlačovej konferencii spojil význam vzniku novej vlády s útokom na občiansky sektor. Vyhlásil, že „éra, keď v tejto krajine vládli mimovládky, sa skončila“. Dodal, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia „musia byť označené ako zahraniční agenti“.
Konšpiračné vyjadrenia a ambície zaviesť na Slovensku zjavne diskriminačnú legislatívu podľa ruského vzoru nevyvolali paniku medzi liberálmi, ktorí si na Ficove útoky za posledné roky zvykli. A už vôbec nepredstavovali problém pre jeho voličov, z ktorých dve tretiny podporujú Vladimira Putina, čo je rovnaká úroveň ako medzi voličmi krajne pravicovej strany Republika (v celkovej slovenskej populácii je podpora Putina okolo tridsať percent).
Medzi svojimi však vzbudil očakávania, ktoré sa mu nedarí plniť. Rok a pol vlády priniesol množstvo verbálnych útokov a vyhrážok, no minimum reálnych právnych aktov. Aj koaliční politici tu a tam priznávajú, že sľuby voličom v tejto oblasti „nedodali“.
Ako dávať góly z obrany
V SND sa stále čítajú protestné vyhlásenia. Fond na podporu umenia si síce ministerstvo kultúry podriadilo, no aj nedávne rozhodnutia o podpore projektov, ktoré prešli cez novú radu fondu, ukazujú, že možno deväťdesiat percent udelených podpôr kopíruje výsledky spred obdobia nástupu ministerky Martiny Šimkovičovej. Vzdor a protesty majú zmysel.
To dokazuje tézu, ktorú poznáme aj z futbalu, že v situácii, keď potrebujete brániť status quo, hrá čas vo váš prospech. Zároveň platí, že najefektívnejšia obrana inštitúcií prichádza zvnútra. To si vyžaduje využívať každú príležitosť na účasť v interných procesoch a držať pozície tak dlho, ako je to možné. Odstupovať na znak morálneho gesta môže pôsobiť správne, no vo vzťahu k vytýčenému cieľu – brániť inštitúcie – je to nepraktické.
Zahraniční agenti sa nekonajú (zatiaľ)
Hoci bol zákon o zahraničných agentoch predložený do parlamentu už pred rokom, iniciatíva zamrzla. Postavili sa proti nemu rebelujúci poslanci z Hlasu a zároveň aj niektorí poslanci Smeru pochopili, že by im to neprešlo cez súdy, keďže Európsky súdny dvor už o podobnom maďarskom zákone v roku 2021 rozhodol, že je v rozpore s európskym právom.
V decembri preto prišli s novým návrhom, ktorý by mimovládne organizácie namiesto povinného označovania, že poberajú podporu zo zahraničia, nálepkoval ako lobistov. Ani táto novela sa na rokovanie parlamentu nedostala, hoci jej predkladatelia sľubovali, že do konca roka 2024 bude vybavené.
Ficove snahy brzdia vážne rozbroje v koalícii a podľa správ z rokovaní sú zákony proti mimovládkam jednou z prekážok dohody s „rebelmi“ okolo poslanca Samuela Migaľa.
V porovnaní so situáciou v Spojených štátoch, kde nová administratíva za pár týždňov zničila mimoriadne robustnú konštrukciu podpory pre mimovládny sektor v objeme desiatok miliárd dolárov, čo sa dá bez preháňania označiť za armagedon, je náš slovenský kontext doslova nič.
Antikampaň proti občianskemu sektoru pokračuje
Zrejme aj z týchto dôvodov registrujeme novú komunikačnú vlnu útokov na občiansku spoločnosť a osobitne na vybrané organizácie za účasti ministrov, predsedu vlády a im naklonených médií vo vlastníctve Penty či dezinformačných kanálov. Ich motiváciou môže byť okrem snahy podkopávať dôveru k mimovládnemu sektoru sanácia komunikačných škôd po nevydarenej informačnej operácii s krycím názvom „štátny prevrat“.
Listom adresovaným svojim ministrom sa do nej zapojil aj predseda vlády, keď žiadal, inšpirovaný americkým príkladom a Elonom Muskom, aby mu za pár dní dodali komplexný prehľad o podpore mimovládnych organizácií zo strany štátu.
Vecne je to zjavný nezmysel, už len s prihliadnutím na fakt, že objem transferov a dotácií zo štátneho rozpočtu neziskovým právnickým osobám je na úrovni 400 až 500 miliónov eur ročne. Aby za pár dní vygenerovali oslovené štátne orgány prehľad o alokácii týchto zdrojov v predpísanej štruktúre, pán predseda vlády nemohol myslieť vážne. Preto jeho list treba vnímať viac ako snahu zastrašovať neziskové prostredie.
Premiér pritom žiada informácie, ktorými disponuje. Všetky zmluvy o podpore neziskových organizácií sú zo zákona uložené v Centrálnom registri zmlúv. V prípade niektorých právnych foriem, napríklad nadácií, sú ich finančné reporty dostupné vo verejnej časti registra účtovných závierok, podobne je to aj s ich výročnými správami.
Pozoruhodné na tom celom je aj to, že na tieto útoky a hry nijako nereaguje Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Už rok je na jeho čele nominantka strany Hlas Simona Zacharová.
Splnomocnenkyňa proti občianskej spoločnosti
Pred nástupom do funkcie prakticky neznáma osoba si za rok činnosti kampaň proti mimovádkam vôbec nevšimla. Napriek svojej horúčkovitej komunikačnej aktivite na sociálnych sieťach sa občianskeho sektora nezastala. Ani raz.
Naopak, funkciu zneužíva na ozvučovanie útokov vládnej moci a na pretláčanie jej politickej agendy, čím úrad neprimerane politizuje.
Paradoxom jej počínania je, že jednou z tém, ktorú pretláča, je boj proti tzv. „politickým mimovládkam“, čím dokazuje, že jej chýba elementárne porozumenie prostrediu občianskej spoločnosti, ktoré by mala rozvíjať. Veď predsa každá mimovládna organizácia je zo svojej podstaty politická v zmysle, že je napĺňaním politických a občianskych práv.
A naopak, na štátne úrady, aj ten, na čele ktorého stojí, sa vzťahuje princíp politickej neutrality.
V záujme budovania vlastnej politickej kariéry sa Zacharová rozhodla obetovať dovtedy ako-tak funkčný kontaktný bod medzi občianskou spoločnosťou a štátnou mocou. Jej miesto a pozícia na kandidátke Hlasu v ďalších voľbách nech je toho budúcim dôkazom.
