Je príznačné, že keď si otvoríte lexikón Politické Slovensko, pri Petrovi Pellegrinim nájdete len biografické údaje a zoznam funkcií. Milan Šútovec sa pritom nevyhýba hodnoteniam: kým Pavol Hrušovský je „umiernený až nevýrazný“, taký Robert Fico využíva „problematické prostriedky politickej mobilizácie“.
Pellegrini proste je. Preto je zaujímavé, keď táto leghornka slovenského politična vyrukuje s niečím originálnym, konkrétne s požiadavkou, aby mu premiér k návrhom na personálne zmeny vo vláde priniesol podpisy poslancov, ktorými osvedčí, že upravená vládna zostava bude disponovať parlamentnou väčšinou.

Vysvetlenia sú asi len dve, jedno „autonómne“ a druhé „kooperačné“. Buď si Pellegrini povedal, že nie je dôstojné, aby prezident zostal mimo hry a pasívne plnil, čo si uňho premiér objedná. Alternatívne toto divadlo robí práve preto, že si ho uňho niekto objednal.