Udalosť týždňa
Bezpečnostné garancie. Dezolátnu expertízu, ktorá nestačí prízvukovať „vždy sme hovorili, že (o Ukrajine) rozhodnú rokovania medzi Ruskom a USA (Putinom a Trumpom)“, zaiste nadchne informácia, že pre budúcnosť určujúce je – teda dnes to tak veľmi vyzerá –, či Zelenskyj s Trumpom podpíšu memorandum (nepliesť s medzištátnou zmluvou, tá má nasledovať) o založení investičného fondu Ukrajina – USA o ťažbe nerastov.
Putin v Kremli môže len čakať, ako sa Zelenskyj rozhodne. Samozrejme, oslavovať ešte niet čo. Napriek expertným názorom (Financial Times, Wall Street Journal), že druhá, vylepšená edícia amerických podmienok – po prvej neprijateľnej – je pre Ukrajinu obstojná, ba až ústretová, sa dá spoľahlivo tušiť, že na Zelenského a jeho poradcov čaká ešte množstvo úskalí, nástrah, komplikácií.
K memorandu je rozumné byť skeptický – skôr nepodpis ako podpis –, ale keby predsa, tak bude treba priznať, že transakčná politika Trumpa má akúsi fantáziu. Totiž najpodstatnejšie ide až teraz.
Zelenského prioritu (ultimátum?!), že memorandum má pre Ukrajinu význam jedine vtedy, ak jeho súčasťou budú bezpečnostné garancie USA, predsa Trumpovo explicitné „nie, nikdy“ neruší. Totiž, ak ten fond začne fungovať, pričom 50 percent ziskov patrí USA (vkladom USA má byť doterajšia i budúca pomoc), do ťažby, dodávateľov, subdodávateľov aj infraštruktúry budú investované americké miliardy, dokáže si niekto predstaviť, že Rusko zaútočí opäť na Ukrajinu? V situácii, keď USA budú „konečný užívateľ výhod“ povojnovej rekonštrukcie? Neexistuje.
