Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Aj Rus, aj Trump raz odíde. A odíde vďaka tomu, že postaviť veci z hlavy na nohy pomôžu tí, ktorí zatiaľ dôležité veci prehliadali. Vrchol každej, aj americkej pyramídy, kde aktuálne stojí Donald Trump, potrebuje širokú základňu, ktorú si nemôže dovoliť stratiť, ak sa nerozhodne dobrovoľne zničiť sám seba.
V USA je nepochybne stále veľmi veľa ľudí, ktorí deštrukcii americkej demokracie nebudú čeliť tým, že si nekúpia Teslu. Nebude to bezbolestné. Zdrojom zdravej sebadôvery demokratického sveta však môže byť skúsenosť, že Moskva studenú vojnu už raz prehrala. Eufória z pádu železnej opony však spôsobila, že sa stala chyba. Studená vojna sa uspokojila so zamrznutým koncom.
Studená vojna sa neskončila
Chybou víťazov bolo, že porazení sovietski „generáli“ a ideologická mašinéria vrátane kádrových rezerv vtedy neboli postavení pred medzinárodný tribunál. Preto nadobudli dojem, že svoje impérium môžu obnoviť. Demokratický svet zabudol na vyvodenie zodpovednosti za skutočné obete studenej vojny v gulagoch, na hraniciach komunistického impéria či v boji spravodajských služieb.
Úlohy obnoviť Ríšu zla (ako ju nazval Ronald Reagan) v starých hraniciach sa zhostila reálnokomunistická omladina: komsomolci a mladí komunisti, ktorí sa už-už chystali uchopiť kormidlo ústredných výborov komunistických strán.
Tam, kde antikomunisti precenili svoje víťazstvo a „opomenuli“ organizáciu spravodlivých súdnych procesov a potrestanie generálov studenej vojny aj architektov gulagov či horlivých dozorcov a donášačov Stasi, KGB a ŠtB, tam sa recidíva boľševického väčšinového vládnutia vrátila. Opäť si chcú demokraticky ukradnúť demokraciu a vulgárnym „väčšinovým“ spôsobom nastoliť za intenzívnej hybridnej propagandy populistický oligarchický boľševizmus.
Zvlášť v Rusku spomienka na miliónové straty a tzv. Veľkú vlasteneckú vojnu vybledla. Rusko opäť posiela do vojny svojich sfanatizovaných obrancov vymyslenej myšlienky svetovládneho Ruska, ktoré bojuje o svoj životný priestor na ukrajinskom cvičisku.
Práve preto demokratický svet musí Moskve pripomenúť prehru v studenej vojne. Studená sprcha, ktorú utrpela svetová demokracia pri sledovaní stretnutia vo Washingtone, nemôže byť vnímaná ako víťazstvo Moskvy. Moskva nevyhrala.
Stretnutie Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenskym bolo stretnutím celoživotného amerického pokryteckého šoumena s ukrajinským prezidentom, ktorý už dávno šoumenom nie je, a preto „pokazil“ zinscenované divadlo.
Nedá sa pri tom nemyslieť na rôzne dôsledky toho, čo práve sledujeme. Nemôžeme si však dovoliť luxus na nič nemyslieť a len sa prizerať.
Určite sa môžem vo všeličom mýliť, ale zhodujem sa s názormi, že porážka Ruska na Ukrajine je lepšie riešenie ako boj s Ruskom v Poľsku alebo vo Fínsku. A ako poslednú červenú čiaru, ktorá zastaví v nezodpovednom uvažovaní aj zarytých trumpovcov, si viem predstaviť, že Trump opustí EÚ v jej boji proti ruskej agresii, ale určite sa vojensky nepridá k Rusku. Tam už zafungujú aj americké súdy.
Toto nie je studená vojna
Na Ukrajine totiž neprebieha studená vojna. Popri hybridnej vojne na rôznych frontoch Rusko vedie na Ukrajine horúcu vojnu.
V ukrajinskom Charkove aj Kyjeve o tom svedčí aj smutná noc z 28. februára na 1. marca 2025. Rusi bojujú za mier tak, že okupujú Ukrajinu, ničia nemocnice, obytné štvrte, infraštruktúru a zabíjajú.
A tešia sa, že sa to deje takto. Nevedia si totiž priznať, že už dávno prehrali, a demokratický svet vidí, že takto túžba po skutočnom a spravodlivom mieri nevyzerá.
A nemôžu si pripustiť, že Rus z Ukrajiny musí odísť. Trump z Bieleho domu odíde najneskôr o štyridsaťsedem mesiacov. Je jasné, že je v záujme mierumilovných slušných ľudí, demokracie, ako aj všetkých skutočných demokratov, aby sa tento čas skrátil na minimum. Toľko trápenia a bolesti, koľko na nás pozerá z pesimistickej prognózy ďalšieho vývoja, nemusíme zniesť. Nezabudnime však, že agresorom v tejto vojne je Rus. Volá sa Vladimir Putin.
