Autor je bývalým europoslancom a čestným prezidentom SME Europe
Spojené štáty americké ako najsilnejšia krajina – ekonomicky, politicky aj vojensky – boli pre demokratický svet zárukou ochrany slobody, demokracie a života. Boli.
V 20. storočí obetovali USA životy vlastných občanov vstupom do svetových vojen, aby v nich nezískali dominanciu diktátori a autokrati. Bez USA by sa neskončila studená vojna a nepadla by európska železná opona.
USA zasiahli aj vtedy, keď Európania na Balkáne vraždili vlastných občanov. A USA doteraz pomáhali aj napadnutej Ukrajine v jej boji za vlastnú slobodu pred ruským agresorom, podporovaným diktátormi zo Severnej Kórey, z Iránu a Číny.
Dnes presadzuje súčasná americká administratíva viaceré zmeny. Najpodstatnejšie možno rozdeliť do troch okruhov: ekonomické, bezpečnostné a zmeny v rozvoji demokracie a ochrane života.
Nie partneri, ale súperi
Čo sa týka ekonomických zmien, na rozdiel od prípravy spoločného európsko-amerického trhu a vzájomnej ochrany investícií nám USA hrozia zavedením ciel a vyvolaním obchodnej vojny.
Kým ešte pred nástupom prvej Trumpovej administratívy bola na stole vyrokovaná európsko-americká obchodná a investičná dohoda TTIP, ktorú zrušil práve prezident Trump, dnes sa ten istý staronový prezident vyhráža svojim najbližším spojencom vysokými clami.
Je realitou, že EÚ má s USA pozitívnu bilanciu v tovarovej výmene, v oblasti služieb je to však naopak a celková obchodná bilancia nie je vôbec hrozivá, aby si vyžadovala radikálne opatrenia.
Trumpove vyjadrenia o vzniku EÚ „s cieľom obabrať USA“ však svedčia o jeho pohľade na EÚ ako na obchodného súpera, nie partnera. Pre EÚ sú USA najväčším obchodným partnerom a Slovensko má významné druhé najsilnejšie postavenie v rámci európskych exportov, hneď po írskych chemických výrobkoch. Americké navrhované clá dvadsaťpäť percent by sme teda značne pocítili.
V oblasti bezpečnostných zmien sú americké výzvy Európanom na zvýšenie financovania vlastnej obrany pochopiteľné. Menej pochopiteľné, osobitne po nechutnom zinscenovanom divadle s prezidentom Zelenským v Bielom dome a zrušení stretnutia Rubio-Kallasová, je však spochybňovanie americkej pomoci napadnutej Ukrajine.
Je predsa zrejmé, že od schopnosti Ukrajiny ubrániť demokratickú Európu pred ruským agresorom s podporou ďalších diktátorov sa bude odvíjať ďalší svetový vývoj aj chute Číňanov na Taiwan, Severokórejčanov na Južnú Kóreu či Iránu pri ohrozovaní Izraela.
Na prezidentov USA sa v tomto ohľade dalo vždy spoľahnúť, ale nevypočítateľný Donald Trump nevidí a nechce vidieť tieto dôsledky.
Pri jeho rozhodovaní sa nedá vylúčiť ruský vplyv, najmä keď sa ruský oligarcha Dmitrij Rybolovlev objavil v Saudskej Arábii na nedávnom rusko-americkom stretnutí. Tento istý človek Trumpa zachránil pred bankrotom pred sedemnástimi rokmi kúpou jeho nehnuteľnosti výrazne nad trhovú hodnotu. (Poznámka editora: Predstavitelia Dmitrija Rybolovleva popreli túto informáciu a tvrdia, že Rybolovlev sa žiadnym spôsobom nezúčastnil rozhovorov v Rijáde.)
Čo sa týka zmien v rozvoji demokracie a ochrane života, okamžité zastavenie pomoci USAID znamená pre mnohé krajiny stratu príjmov v projektoch na rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti, pre mnohé stratu komunikácie s vyspelým svetom, ale pre mnohé aj priame ohrozenie života.
Osobne som sa o tom presvedčil pred pár dňami v Keni, kde boli rozpracované mnohé projekty aj v zdravotnej starostlivosti, ktoré zachraňujú ľudské životy. Zastavenie týchto projektov znamená pre množstvo chorých okamžitú stratu zdravotnej starostlivosti a priame ohrozenie života.
Americká veľvyslankyňa, s ktorou som o tejto téme hovoril, síce situáciu plne chápe, ale aj preto sa po tomto rozhodnutí verejným stretnutiam vyhýbala.
Na EÚ sa teraz všetci miestni pozerajú s nádejou ako na tých, ktorí ich v tom nenechajú.
Z kríz vychádzame posilnení
Dôsledky amerických zmien budú cítiť mnohí a nielen v USA. V EÚ sa pri týchto amerických zmenách dostávame do situácie, keď musíme dôslednejšie presadzovať naše obchodné záujmy, zároveň zlepšovať našu konkurencieschopnosť a dokončiť spoločný európsky trh.
Ďalej musíme investovať do našej obrany s cieľom vytvorenia skutočnej európskej bezpečnostnej únie vrátane Ukrajiny a takisto presadzovať spoluprácu s rozvojovým svetom založenú na obchodnej výmene, vzdelávaní a ochrane života.
Dnešná situácia je ešte zložitejšia ako krízy, ktorým sme čelili uplynulých pätnásť rokov – finančnej, migračnej, brexitovej, energetickej, bezpečnostnej či pandemickej. Sme však schopní ju zvládnuť tak ako predchádzajúce krízové situácie, z ktorých sme vyšli posilnení.
Opäť treba riešiť osobitne otázku zdrojov a ich prerozdelenia. Základnou podmienkou je však vzájomné pochopenie a jednota EÚ, na ktorú sa doteraz vždy v krízových situáciách dalo spoľahnúť. Vieme, že slabými článkami tejto jednoty sú súčasní slovenskí a maďarskí predstavitelia.
Ak by sa Slovensko do riešenia súčasných výziev nezapájalo, znamenalo by to pre nás ďalšiu izoláciu, ktorá sa už prejavuje v neformálnej rovine. Aký bude vývoj, ukážu najbližšie dni a týždne. Dnes ide nielen o Európu, ale aj o stabilitu, pokoj a ochranu života vo svete.
