Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Snažím sa vžiť do úlohy ruského rodiča: piatak príde domov a oznámi, že škola žiada zase o niečo vyšší príspevok na pomôcky. Inflácia, napadne mi. A vytiahnem z peňaženky príslušné bankovky.
Nie je to však vec inflácie, deťom pribudol nový predmet. Na ruských základných a stredných školách sa v rámci vojnovej osvety od tohto školského roka učia základy bezpečnosti a obrany vlasti.
U nás sa kedysi podobný predmet volal branná výchova. Nezabudnem na pána učiteľa Adama, ktorý nás nútil nasadiť si masku a potom v nej behať pozdĺž Labe. Pomalších šľahal prútikom a mal z toho náramnú zábavu. Niekedy sme ju mali aj my.
Spolužiačka Ilonka sa raz od samej zábavy povracala a v maske, ktorú si nestihla včas zložiť, sa takmer udusila vývratkami. Skončila v nemocnici, nakoniec to našťastie odniesla len zápalom spojiviek.
Granát do každej rodiny
Teraz je na Východe, a vo svetle posledných dní aj u nás na Západe, dopyt po brannej zdatnosti, vlastenectve a znalostiach prvej pomoci. Do českých škôl táto požiadavka ešte nedorazila, ale v ruských je už výroba mladých vojakov v plnom prúde.
Ako ruská matka by som išla zistiť, čo škola za vybrané peniaze nakupuje.
A hľa, cvičné granáty, to by som azda ešte pochopila. Spomenula by som si na hrdinské činy opísané v nespočetných sovietskych filmoch. Mladý sympatický rudoarmejec sa vrhá pod kolesá nepriateľského tanku s granátom v ruke, v pravú chvíľu odistí a tank zneškodní, pričom často zahynie.
Len som nikdy veľmi nechápala, prečo granát na tank nehodil, ale sám skočil proti oceľovému monštru. Zrejme to má taktické či strategické dôvody.
V škole nám rozprávali príbeh istého Iliu Usanina, ktorý bol príslušníkom 712. streleckého pluku. V jednej bitke s Nemcami všetci okolo padli. On, mladší seržant, strieľal zo všetkého, čo po jeho taváriščoch zostalo. Keď mu došla munícia, vzal granát, stisol ho v dlani a vrhol sa pod blížiaci tank.
Mimochodom, legenda hovorí, že to bolo v prvý deň slávnej kurskej bitky, 5. júla 1943, pri dedinke Turejka.
Veľká kurská bitka sa zvádza aj teraz. Len v nej proti sebe nestoja sovietski obrancovia a nemeckí okupanti, ale dva národy také blízke, ako len môžu národy byť. Lenže to nič neznamená, keď sa jeden rozhodne ten druhý pohltiť.
Rusko, následník sovietskych tradícií, používa pri výučbe práve kurskú paralelu, aby ruské deti lepšie pochopili, čo ich krajine hrozí (svet na nás útočí), kto sa to na nich ženie (Ukrajinci a fašisti zo Západu, ako vždy) a ako sa to musí skončiť (ruským vojakom v Berlíne).
Víťazstvo je naše, znie v Kremli. Pre všetky prípady však treba pripraviť na boj každého ruského dedinčana, každého študenta, každé dieťa.
Vlastenecká výchova a výroba hrdinov, to niečo stojí, matka! Odpovedal by mi riaditeľ školy na otázku, prečo sa zase na niečo vyberajú peniaze, keď sa vyberalo nedávno a ja nemám na zaplatenie elektriny a vody.
Napríklad cvičné granáty (predpísaný je typ F-1 a RGD-5) nie sú lacná záležitosť. Maketa samopalu, s ktorým bude žiactvo cvičiť streľbu na živý cieľ (hádam na maketu!), vyjde na 49-tisíc rubľov.
