Ľudia zaujímajúci sa o slovenské politické dianie vedia, že v deväťdesiatych rokoch na Slovensku existoval fenomén takzvanej „paralelnej tajnej služby“. Nebola to skutočná tajná služba, ale sieť aktívnych a vyslúžilých spravodajcov schopných získavať informácie o nekalej činnosti SIS.

Mali sme však aj niečo naozaj paralelné – zahraničnú politiku, ktorou Michal Kováč korigoval excesy vlády Vladimíra Mečiara a jasne sa hlásil k západnému vektoru. Zdá sa, že v niečom sa dejiny opakujú a potreba paralelnej zahraničnej politiky je, hm, nástojčivá.
Nebudeme tu opakovať nehoráznosti gaunerov a dilinov premiérskej strany. Povedzme toľko, že vláda sa v čase hroziacej zmeny bezpečnostnej architektúry správa, akoby chcela patriť do sféry vplyvu Kremľa.