Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Nikdy nezabudnem na 11. september 2001. Mala som sedemnásť, školský rok sa iba rozbiehal a po návrate z gympla som rutinne zapla telku a prepínala kanály. Netrvalo dlho a takmer na každom šiel rovnaký „program“.
Na Spojené štáty zaútočili teroristi, do dvojičiek vrazilo lietadlo. V priamom prenose sme sledovali, ako sa to zopakovalo druhýkrát.
Svet sa zmenil, aj keď sme vtedy ešte nevedeli ako. USA iniciovali článok 5 a európski spojenci spolu s Američanmi začali „vojnu proti terorizmu“.
Demokratická Európa a jej transatlantický spojenec vybudovali úzku spoluprácu a počas studenej vojny sa svet rozdelil na dva bloky a tretí svet. Československo sa ocitlo za železnou oponou a krajina, ktorá sa po svojom vzniku mohla tešiť z pomaly najdemokratickejšieho usporiadania, silnej ekonomiky a ľudských práv, sa razom stala sovietskym satelitom.
Z ľudských práv sa stali práva súdružské a komunistická utópia bola maskou autokratickej totalitnej junty, ktorá šikanovala všetkých, ktorí nepritakávali, paranoidne stíhala každého, kto by mohol na protest čo i len pomyslieť, či každého, kto mohol ľuďom ukázať lož, faloš a tyraniu sovietskej moci.
Boli sme jedinou krajinou na východ od Berlínskeho múru, v ktorej priamo neoperovali sovietske vojská, ale to len dovtedy, kým sa v šesťdesiatom ôsmom naivní Česi a Slováci neprebrali zo sna o budovaní socializmu.
Ruský imperializmus podporovaný vojskami Varšavskej zmluvy obsadil celú krajinu a na dvadsať rokov odrezal našich občanov od nádeje a ilúzie o slobode. Aj vtedy boli u nás ľudia, ktorým ruská moc vyhovovala. Bol to pre nich výťah k moci a bohatstvu na úkor zvyšku krajiny. Aj dnes po rovnakej pomoci túžia politici, premiéri a prezidenti Slovenska, zatiaľ ešte suverénnej súčasti Európskej únie a spojenca NATO.
Svet sa, žiaľ, znovu zmenil.
Fraška, ktorou bolo stretnutie Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského v Bielom dome, zobudila každého, kto nechcel veriť, že oranžová marioneta na špagátikoch Elona Muska a americkej technošľachty ohrozí dekády budovanú symbiózu transatlantickej slobody.
Trump spolu s viceprezidentom J. D. Vanceom predviedli ukážkový rýchlokurz šikanovania. So Zelenským hovorili ako so školákom, ktorý si prišiel do riaditeľne vypočuť ortieľ za to, že si dovolil brániť sa pred silnejším spolužiakom.
Poďakoval si USA? Ak nám odmietneš dať nerastné bohatstvo a nevzdáš sa Rusom, si vojnový štváč. Jediné, čo chýbalo, bolo chytiť Zelenského za ruku, začať ho ňou fackať, vyčítať mu, prečo sa ňou bije, a potom mu zjesť desiatu.
Trumpov režim páli mosty s Európou, vyhráža sa Kanade, Mexiku, Paname aj Grónsku, hrozí vystúpením z NATO, zastavil pomoc Ukrajine. Z USA sa z demokratického lídra stáva autokratický oponent, ktorý rozdúchava obchodné vojny a hrozí anexiou okolitých území.
Európa podcenila závislosť od ruských energií a podcenila aj závislosť od americkej vojenskej sily. EÚ sa prudko preberá zo sna a musí sa zo dňa na deň opäť stať superveľmocou alebo sa môže so svojou slobodou lúčiť tiež.
Budeme to pre zmenu my, kto bude Američanom poskytovať demokratický azyl, kam budú utekať mozgy, umelci a slobodní ľudia tak, ako museli utiecť z Československa po roku 1968. Aj to iba vtedy, ak zabránime Blahovi, Ficovi a ďalším zradcom písať pozývacie listy do Kremľa a nedovolíme im šikanovať a tyranizovať Slovensko.
