Ak ešte niekto počúva premiérove monológy v „diskusných“ reláciách, môže nadobudnúť pocit, že sa mu udialo niečo nedobré. Teraz nejde o intelektuálne defekty či netajený morálny bankrot, nejako sme si zvykli. Pozorujeme uňho niečo azda ešte desivejšie: neúprosnú oľanizáciu.
Náznaky tu boli už skôr. Napríklad keď si osvojil politickú stratégiu založenú na kreatívnom časovaní („ja používam expresívny slovník, vy rozoštvávate“), paralelnom zastávaní protichodných názorov („sloboda slova má byť absolútna, ale len po istú hranicu“) či urážaní vlastných koaličných partnerov.

Definitívny dôkaz o metastáze oľanizmu však prišiel až teraz. Už aj premiérovi bolo blbé povedať, že všetko je v poriadku, veď v parlamente prechádzajú zákony (to už tvrdí len Monika Beňová, ale aj jej nakoniec pošlú nové noty). Aktuálna verzia znie, že vláda funguje dobre – len nemá väčšinu v parlamente.
To je také geniálne, akoby to vymysleli v OĽaNO.