Autor je komentátor portálu noviny.sk
Zmierte sa s tým, Severoatlantická aliancia je dnes už len „papierový tiger“ a Európska únia, ako sme ju poznali, sa tiež práve končí.
Akokoľvek pevne pred ňou budeme zatváriť oči, realita nezmizne. Keď sa jej postavíme čelom, rýchlo zistíme, že je síce hrozivá, no ani zďaleka nie taká desivá, ako nám ju ukazujú naša vlastná pohodlnosť a nemohúca zbabelosť.
Kríza mimoriadnych rozmerov je aj mimoriadnou príležitosťou. Pád Rímskej ríše trval stáročia, jej obyvatelia si ho vôbec nevšimli. Umierali v rovnakom svete, do akého sa narodili, zmeny trvali generácie.
Západná civilizácia môže skolabovať počas najbližších mesiacov, keď nebudeme reagovať dostatočne rýchlo a pružne. Všimneme si to, lebo to bude bolieť. Veľmi. Kolaps však nie je žiadnou osudovou nevyhnutnosťou, stále nezažívame žiadnu apokalypsu. Sú to len zmeny, ktoré sa nám nepáčia.
V Európe máme všetko, čo potrebujeme, nielen aby sme prežili, ale dokonca vyšli z krízy posilnení na úrovni globálnej superveľmoci, akou bývala Amerika. Máme všetko okrem času.
Šialenstvo nie je prekážkou
Čas na jalové reči sa definitívne minul. Ani Adolfa Hitlera neporazili v diskusii, neporazíme v nej ani Donalda Trumpa či Vladimira Putina.
Bez ambície ospravedlňovať akékoľvek fyzické násilie, po osemdesiatich rokoch sme prvý raz opäť v bode, keď môžeme legitímne pripomenúť slová Thomasa Jeffersona o strome slobody, ktorého prirodzeným hnojivom je podľa neho krv vlastencov a tyranov. Civilizovaný človek nikdy nezdvihne ruku na svojho blížneho, má však právo na sebaobranu.
Je načase začať brať slová ašpirujúcich diktátorov doslovne. Na individuálnej úrovni predsa analogickým situáciám každý v plnej miere rozumie.
Keby sa na vás na ulici zaháňal sfetovaný šialenec motorovou pílou a ziapal by, že vás zlikviduje, sotva by ste to odbili mávnutím ruky, že to predsa nemôže myslieť vážne. Keby ste stáli zoči-voči samovražednému atentátnikovi s bombou v ruke, asi by ste ho neignorovali, lebo veď nemôže byť taký hlúpy, aby vyhodil do vzduchu aj seba.
Iste, nie všetci máme rovnakú predstavivosť. Keď sa šialenci chystajú vyhodiť do povetria celý svet, nie každý má dostatok fantázie, aby si dokázal do detailov vykresliť plnenie ich cieľov. Stále si však môžeme pomôcť elementárnou logikou. Aj keď nám pripadajú reči politických lídrov ako choromyseľné bludy, neznamená to, že oni sami ich nemôžu myslieť smrteľne, či skôr smrtiaco vážne.