Pohľad na viditeľnú časť vyjednávania s migaľovcami pripomína viacero frkov. Keď sa vyhrážajú hodnotami, chce sa poznamenať niečo o výmene hodnôt za peniaze. A keď vidíme technickú stránku tejto výmeny, do úst sa pýta síce fúzatý, ale zato sexistický vtip o žene, ktorá nevie, čo chce, ale nedá pokoj, kým to nedostane.
Bolia z toho oči, ale aspoň je to niečo, na čom sa môžeme zhodnúť s koaličnými lídrami, menovite s predsedami Hlasu a Smeru, ktorí svojským spôsobom tlmočia nespokojnosť. Kým Robert Fico sa sťažuje, že ho to nebaví, Matúš Šutaj Eštok svoj pozitívny prístup demonštruje oznamovaním nejestvujúcich dohôd.
O jeho hlas sa uchádza Fico, Migaľ rokoval so Šimečkom Čítajte Aký rozdiel v porovnaní s huliakovcami, ktorí k vydieraniu pristúpili transparentne. Verejne tlmočili svoje požiadavky, predseda vlády absolvoval postup, ktorý podľa jeho slov vyvoláva podozrenie z konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť a pridelil kolektívu vydieračov ministerské léno.
Lenže čo s týmito nešťastníkmi?
