Keby bolo vnútornej sily stavať sa k Ficovi nezaujato, s odstupom, za summit v Bruseli by si zaslúžil aj „zatlieskať“.
Korčok to myslel, samozrejme, ironicky, že Fico neuplatnil veto, ktorým sa vyhrážal.
„Slovensko sa na kľúčovom summite postavilo za Ukrajinu (...), naša krajina tak zostáva v prozápadnej línii (...),“ je hrozný omyl, nepochopenie ničoho.
Tento domáci úlet je však skvelou demonštráciou, aký obrovský rozdiel je medzi signálom 26:1, keď sa Slovensko pridalo k väčšine, a 25:2, čo by nastalo, keby s Maďarmi odskočilo aj Slovensko.
Smerom von (do Európy, vzdialenejšieho zahraničia), kde sú slovenské reálie sledované povrchne, dáva jedno určujúce, kritické hlasovanie ten symbolický vnem, že v EÚ je jeden rebel, nie dvaja. Čo je propagandistický bonus pre Leyenovej naratív o „jednote“, predovšetkým však pre Slovensko.
Ak k symbolike priradíme ešte aj komunikačný bonus v zmysle, že presvedčil verejnosť o dôležitosti ničnehovoriacej a nikoho k ničomu nezaväzujúcej zmienky o plyne, ktorú presadil, tak by sa aj dalo vyhlásiť, že na summite Fico dopadol dobre.
Pričom – ak stojíte, držte sa – Slovensku ani neuškodil. Naopak, pomohol, keďže symbolický dištanc od Maďarov by sa mohol ukázať ako rozhodujúci aspekt v rôznych scenároch lámania chleba.
Žiaľ, to bola, či mohla byť realita pred Trumpom. Nástup „neortodoxného“ prezidenta nesmierne dynamizuje geopolitickú realitu.
Tu v Európe základným obsahom tejto dynamizácie je triedenie duchov na hodnotovej, čiže pre Slovensko tragickej osi proukrajinský/liberálnodemokratický versus proruský/autokratický.
Dramatická situácia, aká nebola 35 rokov, ktorú najvýstižnejšie sumarizuje ošúchaný „nový svetový poriadok“, nesie pre Slovensko neodvratnú osudovosť. Totiž ak Trump zostane Trumpom – čo je celkom možné –, niet vyhnutia novému geopolitickému prevrstvovaniu.
Trebárs, presnejšie najskôr na „ochotných“ a „neochotných“, kde na nesprávnu stranu dejín odkazuje Slovensko retardácia aktuálne vládnej moci.
Symbolika 26:1 je nič, aj keby Fico a spol. pozývaní byť chceli, znemožňujú to neuveriteľné komentáre „však Rusi raz odídu“ (načo sa brániť?!), „v Rusku budeme mať spoľahlivého suseda“. Pozor – proti maďarsko-ruskej hranici sa jednoznačne vyslovil Orbán: v „Potrebujeme ´buffer zónu´.“ Či ešte neuveriteľnejšie „rokovanie“ v Moskve s akýmsi ruským šéfšpiónom.
K politickej moci, ktorá siaha na osobné slobody, základné práva a chystá sa uvrhnúť štát pred 1989, môže pristupovať nezaujato, „vyvážene“ a „objektívne“ len masochista a blázon.
