Autorka je daňová poradkyňa z BMB Partners
Washington podľa slovenského šéfa Európskej komisie pre obchod Maroša Šefčoviča tvrdohlavo nereflektuje snahu Bruselu o „konštruktívny dialóg“. V stredu nadobudlo platnosť 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka z USA, zatiaľ čo 2. apríla majú byť zavedené „recipročné clá“ na vyrovnanie poplatkov uložených inými krajinami.
Oficiálny plán recipročných ciel bol zverejnený 13. februára a zameriava sa na dosiahnutie rovnováhy v obchodných vzťahoch prostredníctvom colnej politiky. Stanovuje sa v ňom proces výpočtu tzv. „recipročných ciel“ pre každého obchodného partnera USA samostatne.
Jeho cieľom je znížiť obchodný deficit a „adresovať neférové a nevyvážené aspekty nášho zahraničného obchodu s partnermi“. Ako prvé v poradí sa majú podrobne analyzovať nasledujúce faktory: clá zahraničných krajín na dovoz amerických produktov a „neférové, exteritoriálne a diskriminačné dane uvalené na americké firmy vrátane DPH“.
V USA začalo platiť 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka, Európska únia zavedie protiopatrenia Čítajte Argument neférovej DPH
Samotný dokument napovedá, že ho nepísali skúsení odborníci a nedá sa brať celkom vážne. Odvetné clo za DPH, ktorá sa aplikuje v EÚ, je ekonomickým nezmyslom. DPH je totiž daň, ktorá je z pohľadu výmenného obchodu medzi podnikateľmi neutrálna, a to aj pri dovoze tovaru zo zahraničia.
Keď tovar z USA alebo akejkoľvek inej krajiny mimo EÚ prekročí hranicu, na jeho základnú hodnotu sa síce pri dovoze uplatní DPH i clo, ale hneď po zaplatení si importér túto daň odpočíta. V konečnom dôsledku ju daňovému úradu neodvádza pri nákupe, ale postupne, a to iba z pridanej hodnoty tovaru až po predaj na poslednom stupni reťazca konečnému zákazníkovi.
Samotní americkí exportéri tovaru vrátane amerických áut teda touto daňou zaťažení nie sú. Je zrejmé, že poradcovia novej americkej vlády sa pred zverejnením dokumentu nestihli doň dostatočne hlboko ponoriť.
Ekonomická negramotnosť tejto časti plánu je zarážajúca.
Ochrana technologických oligarchov
Na úvod humorne mienené upozornenie: keby sa pod zorný uhol americkej vlády dostala aj slovenská daň z finančných transakcií, jej jednoznačne exteritoriálny charakter a ďalšie opatrenia by spĺňali znaky „exteritoriálnej a diskriminačnej dane“ pre odvetu v zmysle amerického plánu.
Kiežby tu platilo všetko zlé je na niečo dobré.
V skutočnosti táto časť dokumentu adresuje najmä globálnu dohodu o minimálnej dani vo výške 15 percent, ktorá bola dohodnutá na úrovni OECD.
Vládne nariadenie Donalda Trumpa, ktorým hneď po svojej inaugurácii oznámil zámer USA odstúpiť od Globálnej minimálnej dane (GMT), ostalo v tieni kontroverznejších krokov po jeho nástupe do úradu.
Mnohí si však spomenú na fotografiu amerických technologických miliardárov na Trumpovej inaugurácii. Podľa niektorých vysokých predstaviteľov EÚ práve títo podnikatelia tlačia na prezidenta, aby „podnikol viac opatrení v daňových záležitostiach ako v obchode“.
Dohoda OECD o GMT, ktorú ako prvá implementovala Európska únia s účinnosťou od 1. januára 2025 prostredníctvom smernice, ustanovuje, že nadnárodné spoločnosti s výnosmi presahujúcimi 750 miliónov eur podliehajú minimálnej efektívnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 percent.
Túto dohodu v októbri 2021 prijalo viac ako 135 členských štátov OECD vrátane Japonska, Kanady, Južnej Kórey a Spojeného kráľovstva, ako aj všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska, kde už boli príslušné daňové zákony prijaté.
OECD minulý rok odhadla, že GMT výrazne obmedzí presun ziskov do daňových rajov a zvýši príjmy z dane z príjmov právnických osôb približne o 200 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje zásadný prínos pre mnohé krajiny zápasiace s chudobou.
Hlavným cieľom tejto dane je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie príjmov a ziskov v rámci dodávateľských reťazcov a medzi jurisdikciami, v ktorých podniky pôsobia.
Z pohľadu EÚ najmä americké nadnárodné tech giganty používajú agresívne daňové praktiky vedúce k neférovému zdaneniu, ktoré je v prospech niekoľkých najbohatších jedincov a v neprospech krajín v chudobe, ale aj slobodného trhu.
V neposlednom rade to začína vrieť aj v USA. Časť Trumpových voličov už chápe, že sa za novej vlády môžu mať horšie, a vracia sa k požiadavke „tax the rich“ (zdaňte bohatých), ktorú pripomínajú aj zahraničné médiá.
Svetlo na konci tunela
Napriek všetkému sú USA pre Európu vrátane Slovenska ťažko nahraditeľným obchodným partnerom, treba preto neúnavne rokovať a čo najrozumnejšie diplomaticky vysvetľovať.
Väčšina politických expertov Trumpove vyjadrenia vníma ako obchodnú stratégiu prezidenta, ktorý je deal-maker, nie diplomat.
Skúsení európski politici budú mať síce neľahkú prácu, ale pozitívna energia sa pomaly blíži po voľbách z Nemecka. Nový nemecký premiér Merz čoskoro plánuje zabojovať za nemecký priemysel vrátane automobilového.
Od neho závisí aj ten slovenský, ktorý je pre nás rovnako dôležitý: veľká časť produkcie sa aj zo Slovenska vyváža do USA.
