Autorka je sociologička
Think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska (FSF) inicioval, agentúra Focus zrealizovala a niekoľko desiatok dobrovoľných darcov zaplatilo zaujímavý a výsostne aktuálny výskum o geopolitických orientáciách slovenskej verejnosti. Najdôležitejšie výsledky boli široko publikované, hlavný dokonca v rámci občianskeho mítingu.
Zistenia hovoria jasnou rečou – väčšina ľudí na Slovensku chce byť a ostať súčasťou Západu (63,5 percenta) a „len“ 19, 2 percenta by to radšej ťahali na Východ.
Najmenej prozápadných voličov nemá Republika
Nechajme teraz bokom problém malých veličín, ktoré za istej konštelácie môžu prehlušiť – a aj preSmerovať – väčšinu, a pozrime sa na výsledky podrobnejšie optikou jednotlivých voličských skupín.
Medzi voličmi SaS, Demokratov, PS, Aliancie, hnutia Slovensko aj KDH by sme iný ako prozápadný názor takmer nenašli. V priemernom pásme sa nachádzajú voliči Hlasu-SD (64 percent k 14) a nerozhodnutí voliči.
A potom je zaujímavá opačná strana geopolitického delenia – najmenej prozápadných a najviac provýchodných voličov má Smer-SD, až za nimi nasleduje hnutie Republika, ktoré má protizápadnú orientáciu podľa politologických poučiek o profile radikálnej pravice takpovediac v ideovej náplni.
Výsledok oboch seba deklarovaných sociálnodemokratických strán ponúka niekoľko dôvodov na zamyslenie.
Predovšetkým geopolitická orientácia sa popri ekonomickom ľavicovo-pravicovom a kultúrnom liberálno-konzervatívnom profilovaní stala ďalším, aktuálne asi najrelevantnejším štiepením politickej súťaže. Je zároveň hlavnou osou hlbokej politickej a spoločenskej polarizácie, pričom táto polarizácia sa na svojom provýchodnom/proruskom póle stále radikalizuje.
Vidíme to na výrokoch o Rusku ako spoľahlivom susedovi, hrdom stretnutí popredného predstaviteľa Smeru a poslanca EP so šéfom ruskej tajnej služby, vytváraní obrazu nepriateľa z Ukrajiny a jej prezidenta, a to napriek denným ruským útokom a pod.
Kde sú časy, keď zahraničná politika bola „spiacou Ruženkou“ politického diskurzu a postoj k členstvu v EÚ (ale aj NATO) charakterizoval „lenivý konsenzus“, ako sa zvykne nazývať lojálne členstvo a pasívne prijímanie členstva a všetkých jeho (teda najmä materiálnych) výhod.
Politizácia členstva v EÚ sa začala už skôr – pamätáte sa na euroval a grécky dlh pred štrnástimi či pätnástimi rokmi? A potom v rokoch 2015 a 2016 v súvislosti s migračnou krízou. Ani vtedy však strany stredného prúdu vrátane Smeru neporušili široký konsenzus o tom, kam patríme.
Postupná radikalizácia Smeru-SD dosiahla svoju jasnú podobu až po ruskej agresii proti Ukrajine a vstupom do vlády, a teda príležitosti o „suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany“ nielen hovoriť, ale ju aj z pozície exekutívy presadzovať.
Vylúčenie Smeru-SSD (aj Hlasu-SD) z rodiny európskych socialistov (PES) bolo síce primárne zdôvodnené vytvorením koalície s nacionalistickou SNS, ale dostalo svoje veľmi „svojstojné“ dôvody vyplývajúce priamo z profilu Smeru.
Voličstvo dvoch Smerov sa líši
Druhým zaujímavým aspektom výskumu je profil voličstva Hlasu-SD. Už od jej vzniku v roku 2020 (a vtedy mala takmer dvojnásobne vyššiu podporu ako dnes) sa títo voliči prejavovali ako umiernenejší oproti svojej „materskej strane“, predovšetkým v dvoch otázkach: kultúrno-etických a zahraničnopolitických.
Ľavicovo orientovaní slovenskí voliči si pre rozdiely v sociokultúrnych a geopolitických postojoch vyberajú medzi Hlasom a Smerom. Voliči Hlasu sú sociokultúrne liberálnejší ako voliči Smeru, ako ukazujú iné výskumy. Najpodstatnejšie rozdiely medzi týmito dvoma skupinami sú však geopolitické názory, čo potvrdil aj výskum FSF.
Čo z toho vyplýva? Kým politicky Hlas-SD vystupuje ako Smer 2, jeho voličstvo sa práve na aktuálne najrelevantnejšej osi politickej súťaže a spoločenskej polarizácie líši. A to je dôležitá informácia pre všetkých „krásnych ľudí“ v Hlase, ktorí budú o budúcom SMERovaní strany, ale aj HLASovaní svojich súčasných priaznivcov rozhodovať.
