Keď sa na PS spustila lavína kritiky za zvolávanie schôdze k zrušeniu transakčnej dane, bola to špecifická forma spravodlivosti. Kritika totiž bola namieste, akurát bola zle zdôvodnená údajným pomáhaním koalícii pri nástupe poslaneckého náhradníka za Rudolfa Huliaka.
Áno, opozícia nemá atrofovanej väčšine prečo pomáhať, ale realisticky sme vedeli, že poslancovi napokon v nástupe nezabráni. A to ešte nechávame bokom otázku, do akej miery je také niečo vôbec v súlade s duchom ústavy. Problém preto nebol vo forme, ale v obsahu tejto aktivity.

Snaha ozvučiť transakčnú daň je v súlade so strategickým úsilím PS ako opozičného lídra komunikovať „Ficovu drahotu“. Termín bol vybraný umne a dnes by pekne lícoval so živnostníkmi, ktorí v radoch pred klientskymi centrami blahorečia Ladislavovi Kamenickému a Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Slabým miestom bolo, že skutočnou témou je dnes existenčná hrozba, ktorej vláda vystavuje Slovensko. Našťastie sa podľa toho už opozícia začala správať, čo vytvára priestor na podmienečné uznanie.