(zdroj: TASR/AP)Viktor Orbán stál 15. marca na schodoch Maďarského národného múzea ako protihabsburskí revolucionári v roku 1848, ale na rozdiel od nich nežiadal občianske slobody, slobodu tlače a zrušenie cenzúry.
Orbán hovoril o pomste. Po oslavách boja za slobodu príde „veľké jarné upratovanie“, lebo „ploštice prežili zimu“, oznámil maďarský premiér.
„Zlikvidujeme finančný stroj, ktorý za korumpované doláre kúpil politikov, sudcov, novinárov, falošné občianske organizácie a politických aktivistov,“ dodal a nikoho nenechal na pochybách, že myslí na finančnú pomoc USAID, vďaka ktorej časť občianskej spoločnosti alebo médií prežila útoky vlády Fideszu.
Aj keď Orbán nepoužil slovo dezinsekcia alebo deratizácia, je pravdepodobné, že v hlavách jeho poslucháčov sa objavuje masové ničenie hmyzu: postreky, jed alebo plyn. A to aj vtedy, keď hovoril o ľuďoch: novinároch, aktivistoch, učiteľoch. O komkoľvek, kto verejne kritizuje jeho vládu, pýta sa na jeho rodinné bohatstvo alebo podporuje Ukrajinu.
Aj holokaust sa začal v jazyku
Aj keď dehumanizácia oponenta je taká stará ako samotná politika, tento trend je vždy výraznejší v autokraciách a dláždi cestu k násiliu na skupinách obyvateľov. Aj holokaust sa začal v jazyku.
Nacisti často nazývali Židov potkanmi alebo ich označovali ako škodcov, ktorých treba vyhubiť, lebo ohrozujú zdravie čistokrvného národa. Vykresľovali ich ako potkany, ktoré sa hemžia po uliciach Európy.
V Rwande pred genocídou extrémistický rozhlas bežne označoval Tutsiov za hmyz, najmä ako šváby (inyenzi v jazyku kinyarwanda): musíme vyhubiť šváby, chyťte ich všetky, tie šváby sa nesmú zachrániť.
Donald Trump ešte v roku 2019 nazval okrsok Afroameričana Elijaha Cummingsa, ktorý ho kritizoval pre jeho rasovú politiku, hniezdom potkanov.
