S „klobúkom dole“ pred Michalom Šimečkom a Ivanom Korčokom to netreba preháňať. Hoci odmietnutie Pellegriniho okrúhleho stola (ešte vo februári) bolo od PS a SaS úplne správne – mýlilo sa KDH, ktoré sa zúčastnilo –, je to iba užší fragment omnoho širšej reality.
Prizrime sa bližšie. Do prípadnej kampane – ak nejaké voľby ešte budú – sa zreteľne formujú dva príbehy. Fico (koalícia) tematizuje poviedku o mieri, respektíve prímerí, no zároveň aj „bojové porady“, „koalíciu ochotných“, vojenské misie“. A samozrejme „ani náboj Ukrajine“.
Opozícia rozpráva príbeh o rozpadajúcom sa štáte, zdravotníctve v kolapse (kde inde?), deštrukcii právneho štátu a tak ďalej.
Súbeh dvoch mimobežných príbehov nenecháva pochyby, že Fico sa cíti optimálne s „politikou na štyri strany“ a opozícia, naopak, ako ryba vo vode pri „Ficovej drahote“.
