Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Koncom minulého leta na tomto mieste písal Ivan Mikloš o tom, že podľa oficiálnych údajov Eurostatu sú na Slovensku najnižšie čisté platy v celej Európskej únii, dokonca nižšie ako v Bulharsku. Správa o nízkej kúpyschopnosti ľudí na Slovensku odvtedy médiami rezonovala opakovane, naposledy pred pár dňami.
A na Slovensku sa očakáva spomalenie rastu miezd. Okrem toho v krajine zúri konsolidácia, ktorá vlastne konsolidáciou nie je, keďže v civilizovaných krajinách sa pod týmto označením rozumie systémová revízia výdavkov štátu, nie kobercový nálet na peňaženky ľudí v podobe rastúceho zdaňovania všetkého možného i nemožného (transakčná daň sa ako nepodarený prvoaprílový žartík ohlási už čoskoro).
A do toho všetkého sa dozviete, že Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) by vraj chcelo dokonca navrhnúť, aby sa zvyšovala aj daň z nehnuteľností, a to najlepšie každý rok tak, aby sa valorizovala podľa inflácie.
Viac a viac daní
To je neuveriteľná absurdita, aby sa zafixovalo, že dane sa majú už len a len zvyšovať, pričom takéto riešenie by podľa ZMOS mala prijať centrálna úroveň. Takýto krok by bol navyše podľa môjho názoru v rozpore s duchom ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy, podľa ktorej by malo platiť, že „aspoň časť finančných zdrojov miestnych orgánov je odvodená z miestnych daní a poplatkov, výšku ktorých majú právo určovať v medziach zákona tieto miestne orgány“.
Áno, sú demokratické a zároveň vysoko decentralizované krajiny, v ktorých existuje iná zmes toho, ako sú obyvatelia a podnikatelia zdaňovaní jednotlivými úrovňami štátu. Sú krajiny, kde si samosprávy na miestnych daniach od daňovníkov vyberú oveľa viac než u nás. Na to poukazuje napríklad OECD dlhodobo a opakovane.
Zväčša však ide o krajiny, kde si centrálna vláda – štát – od toho istého daňovníka vyberie menej na daniach na centrálnej úrovni než u nás. Neviem si predstaviť, že by bolo únosné, aby sa na Slovensku čoraz viac zvyšovali miestne dane v situácii, keď máme pomerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.
Dane z nehnuteľností v posledných rokoch rastú o desiatky percent a majú vplyv nielen na peňaženky obyvateľov, ale aj podnikateľov. Rastúce náklady opäť premietajú do zvýšenia cien tovarov a služieb, ktoré následne zaplatia obyvatelia.
Do úzadia sa dostáva fakt, že tzv. prenesené kompetencie – kompetencie, ktoré vykonávajú samosprávy pre obyvateľov v mene štátu (matrika, stavebné úrady, školské úrady či životné prostredie) – by podľa ústavy mal uhrádzať samosprávam štát (centrálna vláda). Nemali by teda byť hradené z výnosov podielových či miestnych daní. V realite sme však dlhé roky svedkami toho, že štát neuhrádza samosprávam tento výkon v plnej výške, ale len zlomkom a deje sa tak protiústavne.
Samosprávy by mali urobiť to, že niekedy v marci-apríli zavrú stavebný úrad, lebo štát neplatí viac než pár mesiacov výkonu v roku. Nerobia to, ale pre svojich obyvateľov z vlastných zdrojov hradia niečo, čo by nemali. To však znamená, že centrálna vláda takto nepriamo vytvára na samosprávy tlak, aby zvyšovali miestne dane a mali tak dostatok zdrojov na to, aby financovali niečo, čo by mal financovať štát. Potvrdzuje to aj Najvyšší kontrolný úrad SR, poukazuje na to opakovane.
