Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Keď ráno napíšem článok, ktorý je už popoludní zastaraný, túžim byť radšej krajčírkou a dávať ľuďom krásne šaty, čo vydržia viac než jednu sezónu, ako hľadať logiku a súvislosti v udalostiach svetového diania. Žijeme turbulentné časy a predvídať už nemožno vôbec nič.
Jediné, čoho sa v týchto dňoch zúfalo chytám, sú dáta, pokiaľ možno aspoň nejako overené alebo pochádzajúce z relevantných zdrojov.
A tie mi napovedajú, že obe strany rusko-ukrajinskej vojny , tak Ukrajina, ako aj Rusko, tak Volodymyr Zelenskyj, ako aj Vladimir Putin majú obrovské problémy.
Nielen na fronte, nielen v pribúdajúcich hroboch a trvale poškodených veteránoch, ale tiež s peniazmi, výdržou, vôľou, schopnosťou ďalšie mesiace, možno roky, udržiavať spoločnosť v bojovej pohotovosti.
Putinov husársky kúsok je len klam
Okrem počtu vojakov, techniky, munície, odhodlania, motivácie, gramotných veliteľov, výcviku i šťastia sú pre víťazstvo vo vojne rozhodujúce zdroje. Keby neboli zdroje, nebola by vojna. Nebolo by ju čím kŕmiť.
Rusi by sami osebe, rovnako ako Ukrajinci, dlhotrvajúci konflikt dlhodobo neuživili. Vzhľadom na početnú a ekonomickú prevahu by Rusko v súboji jeden na jedného pravdepodobne nakoniec Ukrajinu zdolalo.
Lenže Kyjev aj Moskva získali spojencov, ktorí znásobili ich zdroje, a teda aj schopnosť vydržať vyčerpávajúcu vojnu tri roky. Zatiaľ. A hoci sa zdroje, predovšetkým ruské, dramaticky stenčili, na nejaký ten mesiac ešte vystačia.
Zdroje na ukrajinskej strane sú aj bez ochoty Spojených štátov zásobovať front a zázemie vďaka ekonomicky silnej Európe dostatočné na roky vojny. Problém je, že nestačí mať zdroje, treba mať odhodlanie vrhnúť ich do konfliktu – a tým sa s nimi nenávratne rozlúčiť.
Vojna nič neprodukuje, z vystreleného granátu nemá nikto nič, okrem výrobcov rakiev a kopáčov hrobov. A, samozrejme, zbrojárov, ktorí nelenia vyrobiť ďalší granát.
Lenže čo sa týka odhodlania je na tom Rusko mnohonásobne lepšie ako Európa.
