Medzi divácky najvďačnejšie žánre politickej komunikácie patria odkazy, ktoré si posielajú čerstvo odlúčení partneri. Nielenže saturujú zvedavosť vo veci medziľudských vzťahov, ale dávajú nám nazrieť aj do personálnej a politickej výbavy aktérov zo stránok novín a televíznych obrazoviek.

Pamätníkom napadnú vzájomné odkazy Anny Belousovovej a Jána Slotu (nebudeme citovať), slová Pavla Hrušovského o „vierolomnom“ Dzurindovi, mladším čitateľom a čitateľkám zasa niektoré zo štiepení SaS (naposledy Ľubomír Galko alebo spory Richarda Sulíka s Igorom Matovičom).
Lenže také odkazy si politici posielajú po rozkole, nie bezprostredne pred uzatvorením spojeneckej zmluvy. Najzaujímavejším prvkom koaličného paktu s huliakovcami a migaľovcami je tak odklon od tejto tradičnej praxe.
Keď si Samuel Migaľ na vláde prisadne k Matúšovi Šutajovi Eštokovi, môžeme povedať, že vydierač sa objal s gestapákom.