Vykopnutie plošne nenávideného Samuela Migaľa z parlamentu do vlády má okrem vtipných rozmerov a dozvukov aj vážne konzekvencie. Veď preto predseda vlády vôbec pristúpil k takej sprostosti, ako je vymenovanie ministra, vydierača vyhodeného z koaličnej strany.
Hlavným následkom je obnovenie parlamentnej akcieschopnosti. My, čo sme k tejto možnosti boli skeptickí, máme poľahčujúcu okolnosť, keďže niečo takéto označil za absurdné sám premiér. Čiže po názore, že túto koalíciu možno zachrániť len jej štrukturálnym prekopaním, sme sa zhodli už na druhej veci.
Ešte vážnejšie je, že kým bude fungovať táto nová verzia koalície (pre odlíšenie od pôvodnej zostavy Fico 4 si ju pracovne nazvime Fico 4.1), bude ešte o niečo horšia. Predsa len, kým Migaľovi s kolegami išlo o vydrankanie nejakého léna, blokovali časť najškodlivejšej legislatívy.
S tým je aspoň nateraz koniec.
