Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Slovenské univerzity produkujú kvalitných absolventov schopných kriticky myslieť, úspešne riešiť aktuálne výzvy a flexibilne reagovať na meniaci sa trh práce. Výučba je prepojená s praxou, hodnotenie transparentné, podpora študentov vzorová a akademické prostredie vytvára príležitosť pre každého.
Bývanie v internátoch je na úrovni s vhodnými podmienkami pre plnohodnotný študentský život. Univerzity spolupracujú s firmami a medzinárodnými inštitúciami, sú centrami inovácií schopné udržať si najväčšie talenty spomedzi študentstva i učiteľstva. Skrátka, raj na zemi.
Aj vám na tom niečo nesedí a vôbec v tomto nespoznávate realitu slovenských vysokých škôl? Nie ste jediní. Takto však vidí situáciu Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Až sa človek diví, prečo z takého kvalitného systému odchádza veľká časť študentov do zahraničia.
Najväčšie hodnotenie
Kým verejnosť si všíma prevažne mediálne cirkusy, osobné konflikty a emotívne tlačovky politikov, pod taktovkou akreditačnej agentúry prebehlo najväčšie hodnotenie v histórii. Takmer nik si to nevšimol. Keby sa však zodpovední nad ním zamysleli, veľmi rýchlo by zistili, že tu niečo nesedí.
Slovensko nedávno opustilo predchádzajúci akreditačný systém a prijalo Európske štandardy a usmernenia (ESG). Ich cieľom bolo zefektívniť a stransparentniť vnútorné procesy, čo má priniesť vyššiu kvalitu vzdelávania na vysokých školách so zameraním na potreby študentiek a študentov. Napríklad, aby sa jednoduchšie uplatnili na trhu práce.
Zmenu sprevádzali tisíce hodín práce slovenských akademikov i expertiek zo zahraničia, desiatky analýz, stovky dokumentov. Načo to však všetko bolo, keď výsledkom hodnotenia je, že slovenské vysoké školy a univerzity sú v podstate bezchybné.
Iste, zopár kozmetických chybičiek by sa našlo, drobné nezrovnalosti, ale nič, čo by sa nedalo opraviť za pár mesiacov. Potom už bude všetko fungovať ako švajčiarske alebo aspoň české hodinky.
Podľa SAAVŠ totiž iba 6 z 33 vysokých škôl vykazuje nedostatky a aj tie sú prevažne formálne. Chýbajúce dokumenty na webe, neúplné informácie o študijných programoch v rôznych jazykoch či chýbajúce všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov. Menšie problémy so spôsobom hodnotenia študentov, ale zjavne takisto nejde o nič zásadné.
Aby sme však boli spravodliví, posudzovatelia pripravili sériu odporúčaní na skvalitnenie vzdelávania. Nič prelomové – veľká časť z nich sa objavila už v starších analýzach či medzinárodných dokumentoch.
Ako z toho von?
Práve tieto odporúčania sú niečo, čoho by sme sa mali chytiť. Zlepšiť úroveň zadaní bakalárskych a diplomových prác, zapájať inštitúcie z praxe do spolupráce a diskusie o študijných programoch, vytvárať študijné programy s inými univerzitami vrátane tých zo zahraničia, podporovať mobilitu študentstva či financovať ich účasť na zahraničných pobytoch a konferenciách.
Hodnotitelia odporúčajú aj získavať študentov z iných regiónov a zo zahraničia, čím by sa posilnila diverzita a medzinárodná atraktivita našich univerzít a vysokých škôl. A kopec ďalších.
Otázkou však je, kde máme záruku, že teraz sa už školy podľa nich budú riadiť, ak to nerobili doteraz? V tomto bode by malo do procesu vstúpiť ministerstvo školstva a povedať, ako chce posunúť vzdelávanie na Slovensku dopredu.
Potrebujeme koncepčnú reformu vysokého školstva v odbornej a medzinárodnej diskusii, ktorá povedie k skutočnému rozvoju kvality vysokých škôl. Nie, tak ako to naposledy robil minister Tomáš Drucker – za zatvorenými dverami s pripomienkovacou lehotou dlhou dva týždne a počas letných prázdnin.
Ak chceme, aby mladí ostávali na Slovensku, musíme im dať dôvod. Zjavne im ho nedávame, keďže patríme na vrchol v odlive študentov v Európskej únii (hneď po Luxembursku, ktoré susedí s krajinami s univerzitami patriacimi medzi absolútnu svetovú špičku).
Logika je jasná: čím viac mladých odíde za kvalitnejším vzdelaním, tým menej ich zostane, aby podporili ekonomiku a spoločnosť doma. Pre budúcnosť Slovenska aj slovenských rodín je mimoriadne dôležité, aby sme zastavili odliv ľudí do zahraničia.
Prioritou by to malo byť aj pre súčasnú vládu, no naša politická reprezentácia tento bludný kruh nechce alebo nevie pretrhnúť. Akreditačná agentúra pred realitou zatvára oči.
Takže čo? Naše vysoké školy naozaj nemajú zásadné problémy, ako tvrdí SAAVŠ? Alebo sme si len vytvorili pohodlný sebaklam, aby sme sa nemuseli pozrieť pravde do očí? Ak je všetko v poriadku, prečo študenti odchádzajú a prečo naše univerzity v medzinárodných rebríčkoch len zapadajú prachom?
Odpovede asi nenájdeme na webstránke akreditačnej agentúry. Podobne ako pri vysokých školách, aj na jej webe zjavne chýbajú dôležité dokumenty. Napríklad reálne zhodnotenie situácie na školách a záväzný plán, ako to napraviť.
