Niektorí členovia zákonodarného zboru šúchajú lavice v NR SR a nespievajú Internacionálu na schôdzkach Socialistického zväzu mládeže z jediného lapidárneho dôvodu. Je ním 17. november 1989. Mladší zväzáci ho ani nezažili, ale stranícke úlohy plnia rovnako húževnato, ako keby sa boli na dejepise aj niečo naučili.
Napríklad poslanec za SNS Adam Lučanský by sa skvele hodil do úplne iného zriadenia, ako máme teraz, ale po ktorom niektorí občania mocne túžia. Lučanského šéfovia Robert Fico a Andrej Danko už dávno rozprávajú o mimovládnych organizáciách ako o vývratkoch.
Samozrejme, že im neprekážajú tie občianske združenia a nadácie, ktoré roky rokúce suplujú neexistujúci štát – viac či menej neprítomný v sociálnych službách, pri pomoci dlhodobo a vážne chorým ľuďom, podpore vzdelávania, kultúry a všeličoho bohumilého.
Imanentným spôsobom im však prekážajú všetky mimovládky, ktoré majú v náplni práce upozorňovať na korupciu a/alebo ohrozenie demokracie a právneho štátu. Práve z nich sa podľa orbánovského vzoru stávajú „agenti platení zo zahraničia“ a „lobisti“.
